Spôsob, akým chce rezort financií zdaňovať nové nikotínové výrobky, môže viesť k rozvoju cezhraničnej nákupnej turistiky a sivej ekonomike. Zároveň môže podporiť návrat fajčiarov k cigaretám, namiesto toho, aby siahali ich menej škodlivej alternatíve. Vyplýva to z pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Ministerstvo financií obdržalo 98 pripomienok, z toho osem bolo zásadných. V súčasnosti rezort financií pripomienky vyhodnocuje.
Väčšina subjektov, ktoré novelu zákona pripomienkovalo, návrh ministerstva schvaľuje. Rovnako tak aj rozhodnutie Slovenska pridať sa ku krajinám, ktoré okrem výrobkov s obsahom tabaku zdaňujú aj nové nikotínové výrobky.
„Súhlasíme, že takýto krok je legitímny a reaguje na narastajúcu popularitu týchto produktov a potrebu zabezpečiť stabilné príjmy do štátneho rozpočtu,“ uviedol Inštitút moderného spotrebiteľa. Zároveň však upozornil, že nastavenie sadzieb na nové výrobky vyznieva nesystémovo a v konečnom dôsledku môže priniesť aj výpadok príjmov štátneho rozpočtu.
Cigarety výrazne zdražejú
Klasická jednorazová elektronická cigareta, ktorá obsahuje dva mililitre náplne stojí 6,90 eura, po zarátaní spotrebnej dane a dodatočnej DPH by stála 7,38 eura, čo predstavuje zdraženie približne o sedem percent. Klasické balenie nikotínových vrecúšok, ktoré má 14 gramov stojí 4,50 eura, po zarátaní spotrebnej dane a dodatočnej DPH by stálo 6,18 eura, čo predstavuje zdraženie približne o 37 percent.
„Takejto diferenciácii nerozumieme. Sme presvedčení, že spotrebné dane z tabakových a nikotínových výrobkov by sa mali odvíjať od miery ich škodlivosti. Na druhej strane ani po dôkladnej rešerši výskumných publikácií sme neidentifikovali, že by jeden produkt bol o toľko viac škodlivý, aby jeho cena narástla o 30 percent viac než cena druhého produktu,“ upozornil inštitút moderného spotrebiteľa.
Siahajú po nich aj deti
Inštitút moderného spotrebiteľa je presvedčený, že verejné politiky by mali byť založené na dátach a dôkazoch, ktoré však v tomto prípade nevidia.
„Rozumieme, že cieľom takejto diferenciácie môže byť predpoklad, že maloletí preferujú jeden produkt viac ako druhý, a teda predkladateľ môže mať za cieľ zdecimovať jeho finančnú dostupnosť. Podľa nášho názoru však k takejto situácii nedochádza. Súhlasíme, že oba produkty majú nezanedbateľné riziko zneužitia maloletou populáciou, toto riziko je však porovnateľné pri elektronických cigaretách i pri nikotínových vrecúškach,“ konštatuje inštitút, ktorý citoval Národný výskum používania tabakových a nikotínových výrobkov v populácii detí a adolescentov v Slovenskej republike z roku 2022.
Ministerstvo financií sa na spomínaný výskum odvoláva v dôvodovej správe. Ten ukázal, že dve percentá skúmanej populácie vo veku 12 až 21 rokov použili elektronickú cigaretu v deň opýtania, nikotínové vrecúško v daný deň použilo len jedno percento.
Zdanenie nikotínových vrecúšok
Z ďalších pripomienok k novele vyplýva, že zo všetkých alternatívnych produktov majú byť zdanené najvyššie práve nikotínové vrecúška bez obsahu tabaku. Tento produkt by sa mal od roku 2027 zdaňovať takmer rovnako ako tradičné cigarety, napriek tomu, že je považovaný za menej škodlivú alternatívu voči fajčeniu. Po zohľadnení dane z pridanej hodnoty by daňové zaťaženie nikotínových vrecúšok malo v budúcom roku predstavovať takmer 50 percent súčasnej ceny spotrebiteľských balení, pričom v roku 2027 by to už malo byť viac ako sto percent.
Takýto rýchly nárast zdanenia môže preto znížiť motiváciu spotrebiteľov siahať po menej škodlivých výrobkoch. Navrhované sadzby sú tiež vysoké aj vo vzťahu k susedným krajinám. V porovnaní s Českom sú trikrát vyššie počas celého trvania navrhovaného daňového kalendára a v porovnaní s Maďarskom a Ukrajinou sú v prvých rokoch dvakrát vyššie a v nasledujúcich rokoch trojnásobné. Poľsko a Rakúsko spotrebnú daň na nikotínové vrecúška bez obsahu tabaku neuplatňujú a v súčasnosti sa zavedenie takejto dane ani nezvažuje.
Pripomienkujúce subjekty preto upozorňujú na riziko nárastu cezhraničnej nákupnej turistiky, sivej ekonomiky a tiež riziko presunu k zahraničným internetovým predajcom, na kontrolu ktorých nemá štát dostatočné kapacity.