Na naše zdravie totiž vplýva aj genetika, životný štýl či iné faktory mimo vplyvu miestnych lekárov a nemocníc. Najpoužívanejší graf váhy jednotlivých faktorov je ešte z roku 2002. Pochádza zo štúdie vedcov z amerického Princetonu, ktorej závery ukazujú, že krajiny by sa v oveľa väčšej miere mali zameriavať na prevenciu chorôb ako iba na ich liečenie.
Spomínaný graf najnovšie uvádza v stredu schválený vládny materiál zaoberajúci sa dlhodobými prioritami udržateľného spoločenského rozvoja v rámci takzvanej Agendy 2030 (iniciatíva OSN).
„Odhaduje sa, že až 40 percent predčasných úmrtí je spôsobených predchádzateľnými príčinami, ktoré možno ovplyvniť zmenou správania jednotlivca. Správanie, kam zaraďujeme životný štýl, životosprávu, fyzickú aktivitu či stravovacie návyky, má pritom podstatne väčší vplyv na zdravotný stav a jeho vývoj než zdravotná starostlivosť,“ píše sa v materiáli.
Čo ovplyvňuje naše zdravie Zdroj: Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030
Za zhruba tretinu nášho zdravotného stavu môže genetika. Desatine až 15 percentám takzvaných odvrátiteľných úmrtí môžeme však predísť kvalitnejšou a dostupnejšou zdravotnou starostlivosťou. Viac než tretina celkového zaťaženia chorobami v Slovenskej republike sa v roku 2015 zasa dala pripísať rizikovým faktorom správania, vyplýva podľa materiálu zo spomínanej štúdie.
Zdravotný stav Slovákov a Sloveniek zhoršujú najmä chronické neprenosné ochorenia, napríklad obehovej sústavy, pri ktorých správanie sa jednotlivca zohráva kľúčovú úlohu. Najväčšie riziká zlého životného štýlu pozná asi každý: sú nimi fajčenie, nedostatok pohybu, obezita či nezdravá strava.
Ako sa to dá zmeniť? Osvetou, výchovou, ale aj štátnymi zásahmi, napríklad reguláciou zdraviu škodlivých látok. „Podstatnou podmienkou prevencie chronických neprenosných chorôb je totiž aj dostupnosť výrobkov so zníženou zdravotnou rizikovosťou,“ napísali vládni analytici, mysliac na objemné predaje a konzumáciu sladených nápojov, alkoholu a tabaku.
