Nemocnice budú aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však zmenia, po novom sa budú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorú podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Hlava štátu zároveň vyzvala vládu a poslancov parlamentu k čo najskoršiemu systémovému a ústavne nespochybniteľnému vyriešeniu zadlženia štátnych nemocníc. „Pretože v demokratickom a právnom štáte sa dlhy musia platiť, a nie sa tejto povinnosti zbavovať zákonnými výnimkami ochraňujúcimi pôvodcov dlhu," uviedla prezidentka. Zadlžovanie nemocníc a zdravotníckych zariadení považuje za štrukturálny problém, ktorý sa nepodarilo vyriešiť viacerým politickým garnitúram.

Na snímke predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba počas brífingu s novinármi po absolvovaní testu na nový koronavírus 30. októbra 2020 v Bratislave. Bratislavský samosprávny kraj testoval svojich zamestnancov na nový koronavírus. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Ak sa nič neurobí, hrozí kolaps zdravotníctva v Bratislavskom kraji, varuje župan Droba

Poukazuje, že aj podpísaná právna norma je ústavne na hrane, ale podpísala ju preto, že prevážil verejný záujem a záujem na ochrane zdravia a životov obyvateľstva. Bez novely by totiž podľa hlavy štátu v krátkom čase hrozilo sparalyzovanie činnosti mnohých štátnych a samosprávnych zdravotníckych zariadení.

Exekučná imunita zavedená ešte predchádzajúcimi vládami nebola podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO) konformná s ústavou a napadol ju aj Ústavný súd SR. Má sa preto zmeniť tak, že sa bude týkať všetkých nemocníc hospodárskej mobilizácie. Zároveň bude chrániť len poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá je súčasťou kritickej infraštruktúry štátu, doplnil Krajčí. Podľa jeho slov nejde o predĺženie exekučnej imunity, ale o komplexný spôsob riešenia, aký sa využíva na ochranu kritickej infraštruktúry štátu aj v zahraničí.

Na snímke predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský prichádza na zasadnutie Ústredného krízového štábu v účelovom zariadení hotela Bôrik v Bratislave v pondelok 9. novembra 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Neprehliadnite

Situácia v nemocniciach si vyžaduje urgentné riešenie, upozorňuje Visolajský

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť. Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Nedostatok finančných prostriedkov v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou pandémiou nového koronavírusu v súbehu so záväzkami z predchádzajúcich období môžu podľa ministerstva mať v prípade uplatnenia majetkových práv veriteľov za následok ohrozenie činnosti zdravotníckych zariadení. „Cieľom uvedeného návrhu zákona je preto vytvoriť právny základ pre zachovanie činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri súčasnom zachovaní majetkových práv veriteľov zdravotníckych zariadení," ozrejmil rezort zdravotníctva.