Prieskum, o ktorého výsledkoch informovali zástupcovia komory vo štvrtok na tlačovej konferencii, sa uskutočnil formou písomných dotazníkov od 1. októbra 2016 do 31. decembra 2016 na reprezentatívnej výskumnej vzorke 2 298 sestier, z toho 2205 žien a 93 mužov.

Viac ako tri štvrtiny opýtaných sestier (1 734) nie je spokojných so svojou mzdou v porovnaní s výkonom odborných pracovných činností. Iba tri percentá sestier je rozhodne spokojná so svojou mzdou, respektíve skôr spokojná (19 percent), zvyšné sestry sa nechceli vyjadriť k svojmu platu.

„Z prieskumu vyplýva, že väčšina sestier na svojej výplatnej páske nevidela priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ktorá v minulom roku dosiahla 912 eur. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na to, že ak chce doplniť chýbajúce tisíce sestier v systéme, potrebuje ich motivovať jednak úpravou mzdového ohodnotenia, zlepšením pracovných podmienok, ako aj zvýšením spoločenského statusu,“ konštatovala prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová.

Najviac sestier má podľa nej priemernú hrubú mesačnú mzdu v rozmedzí 601 až 700 eur (21 percent), pričom 19 percent sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 percent sestier od 801 do 900 eur a 11 percent sestier od 501 do 600 eur.

Podľa zverejnených informácií aj v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve pracujú také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 percentá), či dokonca menej ako 405 eur (1 percento).

Prepracovanosť sestier

Prieskum ďalej potvrdil prepracovanosť sestier, na čo dlhodobo upozorňuje komora sestier. Ako uviedol člen Prezídia a Rady SK SaPA Milan Laurinc, až 45 percent oslovených sestier sa vyjadrilo, že sa nedodržiava príslušná norma počtu sestier a pôrodných asistentiek k počtu hospitalizovaných pacientov na ich pracovisku. Ďalších 27 percent opýtaných sa nechcelo vyjadriť k tejto téme.

Sestry majú v službách nedostatok pomocného personálu, keďže 36 percent z nich sa vyjadrilo, že v každej službe na ich pracovisku nie je minimálne jeden zdravotnícky asistent, respektíve sanitár, ďalších 17 percent sa nechcelo vyjadriť k tejto téme.

Väčšina sestier okrem bežných služieb musí odpracovať aj nadčasy. Ako vyplýva z prieskumu, najviac sestier mesačne v priemere odpracuje pre zamestnávateľa od 11,5 do 23 hodín (30 percent), pričom ďalších 27 percent sestier robí menej ako 11,5 hodín nadčasov, 13 percent sestier mesačne odpracuje od 23 do 34,5 hodín, 8 percent sestier odpracuje viac ako 34,5 hodín.

Iba necelá štvrtina sestier mesačne nemusí vykonávať nadčasy. Podľa M. Laurinca len tretine sestier zamestnávateľ prepláca nadčasovú prácu (30 percent), väčšina sestier čerpá náhradné voľno za prácu nadčas podľa dohody so zamestnávateľom (45 percent), sú aj také sestry, ktoré si môžu čerpať náhradné voľno za prácu nadčas výlučne podľa nariadenia zamestnávateľa (25 percent).

Spoločné šatne a nákup toaletného papiera

Pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku podľa M. Laurinca nesvedčia o tom, že pracujú v krajine európskeho spoločenstva, ktorá v súčasnosti ekonomicky prosperuje a životná úroveň obyvateľstva rastie. Ako pokračoval, mnohé zdravotnícke aj nezdravotnícke zariadenia, v ktorých sestry a pôrodné asistentky pracujú, nespĺňajú ani základné predpoklady civilizovanej spoločnosti.

„Sestry a pôrodné asistentky, sú v rámci šetrenia zamestnávateľov nútene uspokojiť sa aj so zníženým komfortom pracovného prostredia, napríklad počítačové vybavenie pracovísk prioritne pre lekárov, kupovanie hygienických potrieb (toaletný papier), spoločné šatne pre mužov a ženy (týkajúce sa len nelekárskeho personálu),” vysvetlil člen Prezídia a Rady SK SaPA.

Sestry a pôrodné asistentky taktiež trápi to, že zamestnávateľ im nielenže nepomáha s povinnosťami sa sústavne vzdelávať, ale, naopak, im ani nevychádza v ústrety. Ako uviedol prezident Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Trnava František Naňo, väčšine sestier zamestnávateľ nehradí náklady spojené s ubytovaním, konferenčné poplatky a cestovné náklady (58 percent), vyjadriť sa k tejto téme nechcelo 8 percent opýtaných.

„Až 42 percent sestier a pôrodných asistentiek sa vyjadrilo, že nemajú možnosť na základe Zákonníka práce využívať päť dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie, pričom ďalších 14 percent dotazovaných sa k danej otázke nechcelo vyjadriť," dodal F. Naňo.

Až 83 percent sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že sú dostatočne pripravené prevziať zodpovednosť za samostatné vykonávanie špecializovaných pracovných činností. „Drvivá väčšina oslovených sestier, konkrétne 95 percent, si myslí, že úpravou kompetencií sestier a pôrodných asistentiek by malo dôjsť aj k úprave ich miezd. Väčšina sestier, a to 81 percent, si taktiež myslí, že je potrebná zmena legislatívy a úprava, respektíve vytvorenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek,“ dodala prezidentka I. Lazorová.

Priemer je 1 100 eur, tvrdí ministerstvo

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová v reakcii poznamenala, že súčasné vedenie ministerstva od samého počiatku aktívne komunikuje s komorou sestier, komora je zároveň súčasťou pracovných tímov viacerých projektov. Ministerstvo zdravotníctva vníma mzdu, a takisto pracovné podmienky, ako dôležité motivačné faktory na všetkých úrovniach zdravotníckych pracovníkov.

„V tomto roku investujeme prostredníctvom kapitálových výdavkov do slovenských nemocníc 70 miliónov eur, rovnako plánujeme pokračovať s investíciami aj v nasledujúcich rokoch. Takisto je na modernizáciu zdravotníckych zariadení vyčlenených 140 miliónov eur z európskych fondov. Tieto finančné prostriedky jednoznačne pomôžu zlepšiť prostredie tak pacientom, ako aj zdravotníckym pracovníkom," uviedla Z. Eliášová.

Ako ďalej konštatovala, mzdy sestier v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. „V súčasnosti je v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva priemerná hrubá mesačná mzda sestry takmer 1 100 eur,“ dodala Z. Eliášová s tým, že presadzovanie princípu zásluhovosti v oblasti odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier, je ukotvené aj v programovom vyhlásení vlády.

Príprava vyhlášky, ktorá bude komplexne definovať kompetencie zdravotníckych pracovníkov je vo finálnej fáze a čoskoro pôjde do legislatívneho procesu. „V súvislosti s úpravou kompetencií je rezort pripravený diskutovať aj otázky finančného ohodnotenia,“ uzavrela hovorkyňa.