K slabej regulácii, ad hoc politickým zásahom a nesprávne nastaveným motiváciám slovenského trhu zdravotného poistenia pribudne ďalší problém. Ak Protimonopolný úrad SR schváli spojenie dvoch štátnych a dvoch súkromných poisťovní, povedie to k ďalšiemu umŕtveniu beztak platonického konkurenčného boja. A k posilneniu vplyvu politických dohôd na prerozdeľovanie peňazí v zdravotníctve. Pretože fúzia Dôvery a Apolla by nebola možná keď už nie bez mieru, tak aspoň bez rokovaní o prímerí Penty so štátom.
Systém, ktorému bude vládnuť duopol štátnej superpoisťovne s takmer 70-percentným podielom na trhu a „veľkej“ Dôvery, bude ukážkový mačkopes. Bude mať nevýhody neefektívneho monopolného trhu, ale i konkurenčného trhu – duplicitu pri financovaní zdravotnej starostlivosti a riziko selekcie poistencov. Sama vysoká koncentrácia trhových podielov bude po „zákaze zisku“, ktorý vláda Roberta Fica presadila pred tromi rokmi, najvýznamnejšia bariéra vstupu potenciálnej konkurencie.
Prečo toľká skepsa
Papierová predstava exministra Rudolfa Zajaca o trhu, kde konkurencia viacerých zdravotných poisťovní prispeje k vyššej efektívnosti – a perspektívne možno i k vyššej kvalite – zdravotnej starostlivosti, sa nikdy nenaplnila. Z viacerých dôvodov. Pointa mala byť nastaviť motivácie poisťovní tak, aby si v snahe zarobiť pre akcionárov navzájom konkurovali v efektivite rozdeľovania poistného medzi zdravotnícke zariadenia. Realita je iná.
Nedostatočne nastavený mechanizmus prerozdeľovania poistného vytváral priestor na inkasovanie renty pre poisťovne s lacnejším poistným kmeňom. Konkrétne pre Dôveru a Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Zásadný demotivačný prvok pre konkurenčný boj prišiel so „zákazom zisku“ v roku 2006. Vláda tiež definovala minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zabezpečila tým istý prísun peňazí najmä pre zle hospodáriace štátne fakultné nemocnice, ktoré štát tento rok opäť oddlžuje. No zároveň torpédovala koncepciu zvyšovania efektivity financovania zdravotníctva.
Deformujúci faktor pre rozvoj konkurencie bolo od začiatku dominantné postavenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. R. Zajac svojho času vyhlásil, že bude šťastný, keď zo Všeobecnej odíde posledný poistenec do dravejších súkromných poisťovní. Nestalo sa. Záujem pacientov o zmenu poisťovne kontinuálne klesá. Z trištvrte milióna prestupov v roku 2006 sa znížil na vlaňajších necelých dvestotisíc. Tohtoročné kolo sa skončilo tento týždeň, podľa informácií TRENDU chce zmeniť poisťovňu 80-tisíc ľudí.
Koncentrovaný trh
Miera koncentrácie na trhu sa meria takzvaným Herfindhalovým-Hirschmanovým (H-H) indexom. Namiesto jednoduchého spočítavania trhových podielov jednotlivých hráčov sčítava ich druhé mocniny, teda kladie väčšiu váhu na silnejšie spoločnosti. Čím bližšie je index k číslu jedna, tým koncentrovanejší je trh. Na Slovensku má v súčasnosti index hodnotu približne 0,33. Ak prebehnú fúzie, zvýši sa na 0,52.
V USA sa za významne koncentrovaný považuje trh s indexom 0,18. Protimonopolnému konaniu podlieha každá transakcia, ktorá zvýši jeho hodnotu o viac než 0,01. Pravidlá EÚ kladú väčší dôraz na dynamiku. Úrady sa zaoberajú spájaním firiem, ak by nárast indexu v dôsledku fúzie presiahol 0,025. Podľa trhovej sily meranej výnosmi obe chystané transakcie – spojenie Všeobecnej so Spoločnou aj Dôvery s Apollom – spĺňajú podmienky na začatie konania. Fúzie teda môže teoreticky zastaviť Protimonopolný úrad.
Otázne je, ako sa regulátor vyrovná napríklad s výkladom rezortu zdravotníctva, že u Všeobecnej a Spoločnej ide o jednu ekonomickú jednotku. Lebo v oboch poisťovniach má aj tak stopercentnú majetkovú účasť štát. Tento argument nie je úplne poctivý. Je pravda – a ministerstvo to oficiálne priznalo –, že štátne poisťovne spoločne postupovali napríklad pri uzatváraní kontraktov s fakultnými nemocnicami.
No inde to neplatí. Napríklad za chirurgické výkony ponúka Všeobecná najnižšie ceny za ukončenú hospitalizáciu, Spoločná najvyššie. V porovnaní so štátnou sestrou platí o 60 percent viac. Navyše, pre zdravotnícke zariadenia existuje možnosť dohodnúť sa len s jednou štátnou poisťovňou a prefinancovať si aspoň časť prevádzky. Po fúzii to bude všetko alebo nič. Z hľadiska trhu teda nejde o jednu „jednotku“.
Rozdeliť, nie zlúčiť
Protimonopolný úrad má podľa zákona povinnosť zakázať spojenie, ak povedie k vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia spoločnosti, ktorého dôsledkom sú významné prekážky súťaže na trhu. Regulátor sám zdôrazňuje vlastné rozhodnutie z roku 2003, podľa ktorého Všeobecná dominantné postavenie má. Hoci odvtedy o časť podielu prišla, ešte stále jej v súčasnosti patrí vyše polovica trhu zdravotného poistenia. Silná vyjednávacia pozícia sa odzrkadľuje i v tom, že ceny platené Všeobecnou patria medzi najnižšie.
Zvýšenie trhovej sily a posilnenie postavenia voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si otvorene pochvaľuje i investičný riaditeľ Penty Eduard Maták. „Budeme pre nich neobíditeľní, čo nastáva zhruba pri 30-percentnom trhovom podiele. Ide podľa mňa o najväčší prielom Penty v oblasti zdravotníctva, ktorý môže viesť k šetreniu zdrojov v sektore,“ vysvetľuje. S takýmto podielom dokáže podľa neho zdravotná poisťovňa zasahovať do tvorby siete zariadení.
Čisto hypoteticky, ak by Slovensko chcelo znížiť hodnotu H-H indexu pod 0,18 – teda pod hranicu významnej trhovej koncentrácie –, musel by štát poisťovne rozpredávať, nie spájať. Napríklad rozdeliť Všeobecnú na tri časti a dve z nich spolu so Spoločnou predať investorom. Zároveň by sa nemohli spojiť súkromné poisťovne. Pravda, okrem toho, že o niečom takom nikto kompetentný neuvažuje, investori by sa sotva hrnuli na trh s takými demotivujúcimi pravidlami.
„Úspory“ z rozsahu
Hlavný argument výhodnosti fúzií v podaní oboch akcionárov sú úspory z rozsahu, ktoré má spájanie priniesť. No z pohľadu budúcnosti trhu zdravotného poistenia je to pochybný benefit. Ak by mala byť lacnejšia prevádzka zdravotnej poisťovne taký dôležitý faktor pri efektívnosti financovania zdravotníctva, potom najvýhodnejší model by mal byť monopol. Navyše, zákon obmedzuje výdavky poisťovní na vlastný chod na 3,5 percenta predpísaného poistného.
Realita hovorí, že schopnosť dominantnej štátnej poisťovne hospodáriť efektívne je nulová. Už dnes Všeobecná obsluhuje vyše polovicu trhu. Za ukončenú hospitalizáciu platí najnižšie ceny vo väčšine odborností, často hlboko pod priemer. A žiadne úspory z rozsahu sa nedostavili. Naopak, poisťovňa má permanentné problémy s platobnou schopnosťou, ktoré sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo kamuflovať i zmenou vykazovania parametrov. Podľa informácií TRENDU Všeobecná naťahuje splatnosť niektorých faktúr systémom rôznych obštrukcií aj na 150 dní. A požiadala vládu o 65 miliónov eur.
Finančné problémy čiastočne súvisia s relatívne nákladnejším poistným kmeňom, čo by spojenie so Spoločnou mohlo do istej miery riešiť. No rovnaký efekt by sa dal dosiahnuť zmenou mechanizmu prerozdeľovania poistného, na čo TREND opakovane upozorňoval. Bez toho, aby sa koncentrovaný poistný trh ešte viac koncentroval. Ďalšie dva faktory zlej finančnej situácie – neschopný manažment a plnenie politických objednávok vlády – žiadna fúzia nevyrieši.
Rozprávka, ktorú sa poisťovňa s rezortom zdravotníctva snaží predať verejnosti, znie, že vládna pomoc je nevyhnutná na kompenzáciu výpadku príjmov v dôsledku hospodárskej krízy. No podľa prepočtov vychádzajúcich z dát o hospodárení Všeobecnej výpadok v tomto roku dosiahne zhruba 50 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu. A napriek tomu bude mať k dispozícii viac peňazí ako vlani. Na druhej strane, zníženie cien liekov, na ktoré zatlačilo ministerstvo financií, ušetrí štátnej poisťovni 45 miliónov eur.
Skutočná potreba Všeobecnej na krytie výpadku poistného sa pohybuje nanajvýš v miliónoch eur. Rozhodne nie 65 miliónov eur, ktoré má štát vložiť do základného imania. Skutočné dôvody, prečo potrebuje takú vysokú finančnú injekciu, sa TREND nedozvedel. Ale hľadať ich treba skôr v jej manažmentoch ako v globálnej hospodárskej kríze.
Čudný príbeh
Aj zlučovanie súkromných poisťovní Dôvera a Apollo je vzhľadom na predchádzajúci vývoj situácie na trhu zvláštny príbeh. Ak Protimonopolný úrad dovolí megafúziu štátnych poisťovní, nebudú existovať argumenty, že sa fúzia podarí aj investičnej skupine Penta, ktorá cez holandské a cyperské dcéry bude vlastniť zlúčenú privátnu poisťovňu.
Cesta k čisteniu trhu privátnych poisťovní bola komplikovaná. Balíky akcií v poisťovni Apollo sa v ostatných rokoch často presúvali. V roku 2006 sa Penta dostala k menšinovému balíku. Rozhodujúcu kontrolu držal stále Slovnaft. V roku 2007 sa k 51 percentám akcií dostala podnikateľská skupina, v ktorej mala výrazný vplyv advokátska kancelária generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkara Világyho. Tá si dlho akcie nenechala.
Predstavitelia Smeru-SD, ktorí ovládajú zdravotníctvo, sa vlani v lete začali báť, že Penta odkúpi od firmy E.I.C. kontrolný balík Apolla a poisťovne zlúči. Silní finančníci sa napriek takmer polovičnému podielu v Apolle k podnikaniu v poisťovni nevedeli dostať. Museli sa prizerať činom väčšinového akcionára. Bolo to v období, keď boli vláda a Penta na vojnovom chodníčku pre zákaz rozdeľovania zisku v zdravotných poisťovniach. A pre naštartovanie procesu medzinárodnej arbitráže, v ktorej Penta žiada pol miliardy eur.
Predstavitelia Smeru-SD pozvali do zdravotníckeho biznisu vplyvného podnikateľa so slovenskými koreňmi Tomáša Chrenka. Minulý rok v lete, v období, keď už platil zákaz zisku v zdravotných poisťovniach, kúpil rozhodujúci balíka Apolla. Podľa informácií TRENDU za 51 percent akcií dostala E.I.C. vyše 33 miliónov eur. No nebolo jasné, ako chce T. Chrenek zabezpečiť návratnosť obrovskej investície, ktorú prostredníctvom zdravotnej skupiny Agel za akcie zaplatil.
Hoci paralelne s poisťovňou kúpil distributéra liekov Fakon – v minulosti pôsobisko predsedu parlamentu Pavla Pašku – a získal pod kontrolu niekoľko neduživých nemocníc, návratnosť investovaných peňazí bola v nedohľadne. Do toho vstúpila hospodárska kríza, ktorá sa naplno prejavila v hlavnom podnikateľskom segmente T. Chrenka, ktorým je hutnícky priemysel. V Apolle na účte nerozdeleného zisku z minulých rokov síce je takmer 30 miliónov eur, no pre zákaz zisku sú pre akcionárov nepoužiteľné.
Cena za predaj Apolla Pente zverejnená nebola. Podľa odhadov TRENDU T. Chrenek chcel za predaj aspoň toľko, aby sa mu investícia nominálne vrátila späť. Ak Penta sumu vyplatila, dá sa očakávať, že si transakciu poistila politicky. A našla si cestu k ľuďom, ktorí ovplyvňujú zdravotníctvo. Stačí spomenúť, že ešte v apríli hrozil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Dôvere bez vážnejšej príčiny odobratím licencie.
Do Dôvery chodil úrad v tomto roku najčastejšie spomedzi všetkých poisťovní na mimoriadne kontroly. Hoci z hľadiska schopnosti platiť záväzky a dodržiavať zákon by si pozornosť viac zaslúžila štátna Všeobecná.
E. Maták do budúcich rokov vidí Dôveru ako „platformu pre čiastočný alebo úplný predaj“. To sa im však nepodarí, ak si zdravotné poisťovne nebudú môcť znova vyplácať za svoju prácu aj zisk. „Nemôžem špekulovať o politike. Otázka verejného zdravotníctva a transformácií je otázka vývoja,“ reaguje pre TREND predseda úradu pre dohľad Richard Demovič na otázku, či vidí priestor na návrat poisťovní k vyplácaniu ziskov.
Nejasná budúcnosť
Ak Protimonopolný úrad schváli obe fúzie, slovenský trh zdravotného poistenia sa zmení na duopol, ktorému bude v úlohe štatistu sekundovať najmenšia zdravotná poisťovňa Union. Ešte viac ako v súčasnosti bude platiť, že najlepšou stratégiou dosiahnutia ekonomickej stability zdravotníckeho zariadenia budú dobré vzťahy s politickými klikami, ktoré ovládajú štátnu zdravotnú superpoisťovňu. Ak z hľadiska trhu existuje benefit fúzie Apolla a Dôvery, tak je to v schopnosti vytvoriť aký-taký protipól kartelizovaným vzťahom medzi štátnou poisťovňou a štátnymi nemocnicami.
Budúci vývoj situácie na silno koncentrovanom trhu je neistý. Penta síce deklaruje, že do piatich rokov by chcela spojenú poisťovňu predať strategickému investorovi, ale to by si vyžadovalo odstrániť legislatívne bariéry. Najmä zákaz zisku, ktorý je odstrašujúci pre záujemcu bez postranných politických motívov a dohôd.
Aj keby k zrušeniu zákazu zisku došlo, je otázne, či by štandardný západný poisťovateľ mal záujem vstúpiť na trh, ktorý z vyše dvoch tretín ovláda štátom riadená poisťovňa. Nedá sa vylúčiť ani to, že ak sa po parlamentných voľbách zásadne nezmení rozloženie politických síl, jediný záujemca bude štát. Snažiaci sa o definitívne riešenie – monopol jednej štátnej zdravotnej poisťovne.
Ilustrácia - Marián Kamenský, Foto - Maňo Štrauch
