Nórska vláda chce rozšíriť rozsah daní z kapitálových výnosov pri odchode z krajiny. Cieľom takzvanej výstupnej dane je uzavrieť medzeru, ktorú najbohatší občania využívajú na to, aby sa vyhli plateniu vysokých daní z majetku. Jej hranica by zostala po prepočte na úrovni 43-tisíc eur, zatiaľ čo pri prevodoch aktív sa zníži na 8 644 eur, pokiaľ k presunu nedôjde v tom istom roku. Sadzba je rovnaká ako pri dani z kapitálových ziskov, t. j. na úrovni 37,84 percenta.
Boháči, ktorí krajinu opustia, budú musieť daň zaplatiť do 12 rokov od odchodu buď vo forme jednorazovej platby, alebo bezúročných splátok. „Vláda chce zabezpečiť, aby tu hodnoty, ktoré nadobudli počas života v Nórsku, aj skutočne zdanili,“ uviedol vo vyhlásení nórsky minister financií Trygve Slagsvold Vedum. Plánované opatrenie pobúrilo miestnych podnikateľov, podľa ktorých jeho zavedenie zvýši už tak silnú závislosť ekonomiky od ropy a plynu.
Obavy už verejne vyjadrila aj Marit Rodevandová, majiteľka firmy Strise AS vyrábajúcej softvér na boj proti praniu špinavých peňazí. „Nórsko má ropno-plynárenskú ekonomiku, ktorá je do veľkej miery kontrolovaná štátom. Krajina potrebuje nové odvetvia,“ uviedla pre agentúru Bloomberg. Podľa nej zavedenie dane neprispeje ku konkurencieschopnosti krajiny na globálnej scéne. Okrem toho varovala, že pre opatrenie bude musieť prestať prijímať nórskych zamestnancov a začať hľadať pracovnú silu v Spojenom kráľovstve. Startupy totiž ako motivačný nástroj používajú akciové opcie.
Konfederácia nórskych podnikov takisto upozornila, že zavedenie opatrenia bude mať vplyv na konkurencieschopnosť krajiny. Podľa nej by mohlo ohroziť schopnosť Nórska prilákať odborníkov a rizikový kapitál, ktorý je nevyhnutný pre inovácie a reštrukturalizáciu. Okrem toho upozornila na riziko „ďalšieho nárastu emigrácie, čo oslabí daňový základ.“
Poslankyňa Kari Elisabeth Kaskiová sa „vôbec“ neobáva, že by rozšírenie dane oslabilo atraktívnosť Nórska, ktoré je podľa nej „z hľadiska podnikov aj startupov riadené veľmi dobre“. Podnikatelia pôsobiaci v Nórsku si to nemyslia. V globálnom indexe startupových ekosystémov z dielne StartupBlinku sa krajina tento rok oproti vlaňajšku prepadla o dve priečky na 25. miesto.