Vedci z Princetonskej univerzity zistili, že hustejšia tvorba oblakov nad zalesnenými oblasťami vedie k ochladzovaniu zemskej atmosféry.
Výsadba nových lesov je tým pádom podľa vedcov ešte účinnejšou zbraňou proti klimatickým zmenám, než predpokladali, informuje ČT24.
„Nikto nevedel, či je výsadba stromov v stredných zemepisných šírkach vhodná (na boj s klimatickými zmenami) - a to kvôli problému s nízkym albedom,“ uviedol autor práce Amilcare Porporato.
Lesy totiž pohlcujú veľké množstvo slnečného žiarenia, pretože majú nízke albedo. Tento pojem označuje schopnosť povrchu odrážať slnečné svetlo. V miernom podnebí by zadržované slnečné teplo mohlo zmariť akýkoľvek ochladzujúci účinok, ktorý by lesy poskytovali vďaka odstraňovaniu oxidu uhličitého z atmosféry.
Modely amerických vedcov však ukázali, že nad lesmi sa tvoria oblaky častejšie než nad pastvinami a inými oblasťami s nižšou vegetáciou.
Oblaky pritom priamo blokujú dopad slnečných lúčov na zemský povrch, naviac však majú aj vysoké albedo podobne ako ľad a sneh. Tým pádom oblaky slnečné lúče nielen neprepúšťajú, naviac ich aj odrážajú, čím majú vplyv na ochladzovanie zemskej atmosféry.
Tieto zistenia by mohli tiež pomôcť pri tvorbe poľnohospodárskych stratégií krajín v oblastiach vhodných na pestovanie plodín či výsadbu lesov. Jedným z prístupov by bolo distribuovať plodiny odolné voči suchu do oblastí nevhodných na zalesňovanie, uvádzajú autori štúdie.
