Členské štáty NATO naliehajú na zbrojovky, aby zvýšili produkciu a pomohli im obnoviť zásoby bojových prostriedkov, aby v čase rastúceho napätia mohli ďalej zásobovať Ukrajinu a zároveň posilnili vlastné zbrojné arzenály. Ruský prezident Vladimir Putin totiž vystupňoval svoje hrozby a nezastavil sa ani pred vyhrážkami použitím jadrových zbraní po tom, čo jeho vojská utrpeli na ukrajinskom bojisku viacero porážok.
Spojenci Kyjeva už od začiatku invázie, ku ktorej došlo koncom februára, poslali na Ukrajinu zbrane, strelivo a vybavenie za miliardy dolárov. Zásoby munície sa však míňajú vrátane 155 milimetrových delostreleckých granátov, ktorých Spojené štáty od začiatku vojny zaslali na Ukrajinu viac ako milión kusov.
Putin čaká na trhliny
Dodávatelia vojenskej techniky v Amerike a Európe v súčasnosti zaznamenávajú zvýšený dopyt po protilietadlových či protitankových zbraniach, pričom Západ si stále naliehavejšie začína uvedomovať skutočnosť, že Ukrajina bude pravdepodobne potrebovať vojenskú podporu ešte celé roky. Rozšírenie výroby v jednotlivých zbrojovkách však po desaťročiach obmedzených objednávok nebude jednoduché.
S predlžujúcim sa trvaním ozbrojeného konfliktu môžu byť spojenci Ukrajiny náchylní svoju podporu Kyjevu okresať, pretože musia hľadieť aj na potreby vlastnej bezpečnosti, v dôsledku čoho by mohli vzniknúť trhliny, ktoré sa šéf Kremľa v kombinácii s prístupom k energiám v Európe bude usilovať využiť.
Úplne iná hra
Okrem salvových raketometov sa spojenci Ukrajiny sústredili najmä na dodávky zbraní z čias Sovietskeho zväzu a tankov, ktorých už takisto začína byť nedostatok. Tieto zásoby je nevyhnutné nahradiť modernými zbraňami a členské štáty NATO zároveň potrebujú viac zbraní na posilnenie východného krídla aliancie.
Môže trvať celé roky, kým sa ponuka vyrovná dopytu, pričom zbrojovky pri rozširovaní výroby do miery, ktorá je potrebná, musia prekonávať rozličné prekážky. Európske zbrojárske podniky budú takisto musieť modernizovať svoje výrobné linky, keďže mnohé štáty po skončení studenej vojny výrazne znížili výdavky na zbrojenie.
Z údajov NATO vyplýva, že vojenské výdavky v Európe a Kanade predstavovali v roku 1990 celkovo 310 miliárd dolárov a následne dve desaťročia klesali. Výdavky začali stúpať až po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym. „V takomto režime sme pracovali celé desaťročia a teraz sme sa stali účastníkmi úplne inej hry,“ povedal pre Bloomberg šéf združenia Európskeho združenia vesmírneho a obranného priemyslu Burkard Schmitt. „Je treba mohutne rozšíriť výrobu a to je jednoducho nesmierne ťažká úloha, pretože všetko je nutné rekonfigurovať,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
