V Belgicku sídli EÚ i NATO. Aj napriek tomu je krajina známa dysfunkčnou národnou politickou scénou. Dokonca drží svetový rekord za najdlhšie trvajúce koaličné rokovania o vytvorení vlády. Trvali totiž viac než 500 dní.
Súčasné napätie medzi holandsky hovoriacim Flámskom na severe a francúzsky hovoriacim Valónskom na juhu krajiny môže vyústiť do oveľa väčšej krízy, ktorá spôsobí zánik Belgicka, píše Politico.
Manželstvo z donútenia
Belgicko v roku 2024 čakajú parlamentné aj regionálne voľby. Podľa prieskumu Politica je teraz najsilnejšou politickou stranou v krajine pravicový Vlaams Belang (Flámsky záujem). Jedným z bodov jeho programu je osamostatnenie Flámska. Predseda strany Tom Van Grieken sa týmto cieľom netají. Práve on má zásluhu na súčasnom náraste preferencií Vlaams Belangu.
„Veríme, že Belgicko je manželstvom z donútenia. Ak chce jedna zo strán rozvod, vyriešime to ako dospelí (...) musíme dospieť k usporiadanému rozdeleniu. Ak si s nami nebudú chcieť sadnúť za jeden stôl, urobíme to jednostranne,“ uviedol Van Grieken.
Koniec Belgicka tak, ako ho poznáme, by určite prekvapil väčšinu z 12,6-miliónového obyvateľstva. Súboje medzi flámsky hovoriacim severom a francúzsky hovoriacim juhom krajiny totiž v posledných rokoch ustali. Flámski obyvatelia boli kedysi menšinou aj napriek tomu, že ich bolo viac než ich francúzsky hovoriacich náprotivkov. Teraz však konečne majú jazykové práva a politické právomoci, o ktoré tak dlho žiadali.
Vzostup pravice
Vzostup pravice možno pozorovať takmer v celej EÚ. Blok čelí viacerým výzvam vrátane prisťahovalectva, pomalého ekonomického rastu a vysokej inflácie. V tejto situácii sa darí najmä populistickým stranám. Belgicko je jednou z európskych krajín, ktorá musí riešiť veľký nápor žiadateľov o azyl. Ich počet sa približuje úrovniam z roku 2015, keď nastala migračná kríza.
Podľa nedávneho prieskumu považujú obyvatelia Flámska migráciu za najväčší problém. Vlaams Belang ju má v programe strany pokrytú najlepšie, povedal Nicolas Bouteca, docent na Univerzite v Ghente, a dodal, že práve to je dôvodom jeho úspechu.
Predseda flámskej nacionalistickej strany Nová flámska aliancia (N-VA) Bart De Wever pripomenul, že „rovnaký trend možno práve teraz pozorovať v celej Európe“. Občania majú pocit, že ich politická elita opustila. „Môžete to považovať za nespravodlivé, no krajná pravica z toho profituje,“ dodal De Wever, ktorého strana si v prieskumoch získala druhú najväčšiu podporu.
Potenciálnym voličom strany Vlaams Belang robia okrem migrácie obavy aj dane či ekonomika. Podľa toho istého prieskumu im reforma belgického štátu až taká dôležitá nepripadá.
Jasný cieľ
Belgicko vzniklo neplánovane a chaotickým spôsobom. V bruselskom dialekte pre to existuje aj označenie – en stoemelings. Mohol by byť zánik Belgicka takisto iba náhodou, ku ktorej dôjde iba preto, lebo voliči chceli bojovať proti prisťahovalectvu?
Van Grieken hovorí, že z hľadiska osamostatnenia Flámska je zámer jeho strany jasný a nemožno ho prehliadnuť. „Nie je to tak, že ľudia o tom nevedia. Je to prvý bod nášho programu,“ zdôraznil šéf Vlaams Belangu.
Jeho cieľom je, aby sa VB v budúcoročných voľbách stala najväčšou stranou vo Flámsku, čo by mu dalo právo vybrať si koaličného partnera pre flámsku vládu. Ideálnym kandidátom je práve N-VA. Flámska vláda by následne vydala deklaráciu o suverenite, aby prinútila francúzsky hovoriacich koaličných partnerov rokovať o konci Belgicka v jeho súčasnej podobe.
Ďalšie dôležité správy
