Aj keď Európska únia už rokuje o posledných detailoch postupného embarga na ruskú ropu – súčasť jej zatiaľ najprísnejších sankcií – Ukrajinci už volajú po prijatí ďalších krokov, píše Jamie Dettmer, redaktor portálu Politico. Podľa Ukrajincov by sa Brusel a členské štáty nemali zastaviť tesne pred tým, ako vytiahnu svoju najsilnejšiu ekonomickú zbraň: uvalenie sankcií na ruský zemný plyn.
Podpora embarga
Zatiaľ čo väčšina európskych lídrov prijíma fakt, že osudy Európy a Ukrajiny nemožno oddeliť, upustiť od ruskej ropy je jedna vec, no upustiť od zemného plynu je niečo úplne iné, vysvetľuje Dettmer. Kontinent zasiahla kríza v oblasti životných nákladov a Dettmer si myslí, že mu hrozia politické problémy.
Kyjev už pre svoju výzvu k ďalším prísnym opatreniam našiel podporu, keďže Poľsko a Bulharsko sa vyslovili za embargo na zemný plyn. Podporu embargu vyjadril aj Európsky parlament, ktorý v apríli odhlasoval okamžité a „úplné“ embargo na dovozy ruskej ropy, ruského uhlia, jadrového paliva a plynu, čím zvýšil tlak na členské štáty.
Andrej Illarionov, bývalý hospodársky poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal minulý mesiac pre BBC, že účinným embargom by bolo možné donútiť Rusko ukončiť vojnu proti Ukrajine v priebehu niekoľkých týždňov.
Politicky riskantný krok
Niektorí európski lídri však minulý mesiac vylúčili možnosť, že EÚ sa od ruského zemného plynu odstrihne rýchlo. Taliansky premiér Mario Draghi sa dokonca vyjadril, že sa neuvažuje o žiadnom embargu na ruský zemný plyn.
Je ľahšie nájsť nových dodávateľov ropy než plynu a pre mnoho krajín – najmä vnútrozemských – nebude ľahké dostať sa k alternatívnym dodávkam skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom odpojenie sa od plynu iba prispeje k už rekordne vysokej inflácii, vysvetľuje Dettmer.
Konštatuje tiež, že pokúsiť sa dospieť k dohode o zákaze dovozu ruského plynu bude v súčasnosti z politického hľadiska výnimočne riskantné – teda až kým nebude jasnejšie, ako získavať zdroje alternatívnych dodávok a ako ich rozvíjať, a aké budú náklady pre podniky a domácnosti.
Kontakt s voličmi
Európania si už uťahujú opasky, pričom každý deň bojujú s rastúcou infláciou a vysokými cenami za energie a potraviny. Dettmer sa domnieva, že ešte vyššie ceny za energie by znamenali viac ekonomických útrap a pravdepodobne aj viac politického hnevu. Podľa neho by išlo o ten istý druh hnevu, aký panoval v európskej politike v dôsledku finančného kolapsu v roku 2008.
Dettmer uvažuje nad tým, či vlády členských štátov Únie svojím humanitárnym odhodlaním skrátiť vojnu riskujú, že stratia kontakt so svojimi voličmi, pričom otvoria dvere populizmu, aký nastal v roku 2015 v dôsledku migračnej krízy.
Približne 62 percent Slovákov je v súčasnosti proti odpojeniu sa od ruského plynu a ruskej ropy, ak následkom budú vyššie ceny za energie. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Focus, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Iba 7 percent opýtaných by podporilo okamžité embargá a 25 percent by podporilo postupné zavedenie embárg.
Následky vyšších účtov za energie
Poľsko a Bulharsko podporujú zákaz dovozov plynu, keďže obe krajiny sú presvedčené o tom, že je v najlepšom záujme Európy v prvom rade akýmkoľvek možným spôsobom podporiť Ukrajinu. Dettmer sa vo svojom článku pýta, ako zareagujú voliči oboch krajín, keď účty za energiu domácnostiam začnú ešte prudšie rásť.
Zamýšľa sa takisto nad voličmi a podnikmi v iných krajinách, a nad tým, ako zareagujú, keď už sú vyčerpaní a na mizine v dôsledku hospodárskych, sociálnych a politických nákladov spojených s pandémiou koronavírusu.
Spoločnosť Goldman Sachs odhaduje, že úplné embargo na ruský plyn by tento rok mohlo mať za následok pokles HDP eurozóny o 2,2 percentuálne body. Keďže ceny za energie sú už teraz astronomické, reakcia verejnosti v celej Európe by nemusela byť priaznivá, čo populisti už očakávajú, uzavrel Dettmer.
Ďalšie dôležité správy
