Slovenská národná strana (SNS) v súvislosti s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2025 vyzvala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, aby predložil zákon na zdanenie obchodných reťazcov. „SNS je presvedčená, že zdanením obchodných reťazcov štát získa dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol sociálne slabším kompenzovať drahé ceny potravín,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) plánované zdanenie obchodných reťazcov odmieta a návrh SNS by podľa nej spôsobil skokové zdraženie potravín. „Ak by sa takýto zákon prijal, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič. Obchodníci združení v SAMO sú presvedčení, že ak chce vláda skutočne priaznivo ovplyvniť situáciu v obchode a v cenovom vývoji potravín, mala by svoje úsilie nasmerovať nie do reštriktívnych opatrení, ale najmä do zlepšovania podnikateľského prostredia, masívnej podpory domácich producentov či konsolidácie systému DPH.
Špeciálny odvod
Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov SRMilan Lapšanský pre agentúru SITA povedal, že v otázke potreby zavedenia špeciálneho odvodu vychádzajú politici zo skutočnosti, že reťazce na Slovensku zarábajú extrémne sumy, ktoré násobne prevyšujú i zisky obchodných reťazcov pôsobiacich v západnej Európe. „Pre vysvetlenie uvádzame, že ak sa tam za štandardný hospodársky výsledok obchodného reťazca považuje zisk jedno percento z obratu a za výnimočný výsledok dvoch percent, tak na Slovensku je to násobne vyššie číslo. Výška aplikovanej obchodnej prirážky je extrémna, a to je aj dôvod, prečo máme najdrahšie potraviny vo V4 a vysoko ziskové reťazce, vysvetlil Lapšanský.
Inštitút sociálnej demokracie (ISD) v tejto súvislosti zašiel ešte ďalej, keď tvrdí, že zahraničné reťazce si uplatňujú skryté poplatky a fiktívne náklady. Uviedol to predseda správnej rady ISD Martin Halás s tým, že takto každoročne štát prichádza o niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur iba na daniach. Podľa inštitútu je potrebné tiež pristúpiť k regulovaniu obchodných marží, ktoré si obchodné reťazce započítavajú do koncových spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti predseda SAMO Martin Krajčovič uviedol, že zo strany ISD ide o ničím nepodložené klamstvo. „Dokonca si nedali ani tú prácu, aby si prečítali platnú legislatívu na Slovensku. Účtovať skryté poplatky, zalistovacie poplatky a podobne je na Slovensku zakázané podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,“ spresnil Krajčovič a doplnil, že riešenie ako regulácia marží je protiprávna, o čom už rozhodol aj Európsky súdny dvor.
„Ak si zoberieme za posledných päť rokov, ktorá krajina regulovala marže, ceny potravín a zaviedla odvod pre obchodné reťazce, tak je to Maďarsko. Ak si zoberieme vývoj inflácie za posledných päť rokov, tak Slovensko, Česko a Poľsko sa pohybujú okolo sedem až osem percent, Maďarsko až 13 percent, čo je jednoznačne najvyššie číslo v rámci V4. Čiže ISD navrhuje nielen protiprávne opatrenia, ale najmä tie, ktoré vedú k zvyšovaniu cien potravín,“ uviedol Krajčovič a dodal, že Protimonopolný úrad hodnotí každý rok konkurenčné prostredie na Slovensku a v prípade maloobchodu s potravinami konštatoval veľmi silné konkurenčné prostredie. To isté potvrdil aj analytici z INESS.
Novela zákona
Lapšanský vysvetlil, že v zmysle ustanovení Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami môžu obchodníci žiadať od roku 2019 poplatky maximálne do výšky troch percent za marketing a tri percentá za logistiku. „Aktuálne sa na agrorezorte pripravuje novela tohto zákona, na ktorej spolupracujú aj potravinári, a veríme, že ešte viac zlepší ochranu výrobcov potravín, ktorí majú prirodzene slabšie postavenie. Existujú totiž dôkazy, že niektorí obchodníci obchádzajú platný zákon formou takzvaných vratiek nepredaných tovarov, ktoré súčasný zákon zakazuje,“ povedal Lapšanský. Zároveň upozornil, že evidujú snahy zo strany jedného supermarketového reťazca vytvárať tlak na výrobcov potravín na poskytnutie vysokých finančných objemov ako kompenzáciu za nedosiahnutie plánovaného hospodárskeho výsledku reťazca.
„Posilňovanie ochrany výrobcov potravín je trendom v celej Európskej únii, pretože potraviny sa vyrábajú vo výrobných prevádzkach, nie u obchodníkov na regáloch. V prípade, ak by štát chcel odvod zaviesť takým spôsobom, aby sa nepremietol do spotrebiteľských cien, musel by súčasne zo zavedením odvodu intenzívne využívať možnosti dané Zákonom o cenách a regulovať výšku ich obchodnej prirážky,“ uzavrel Lapšanský s tým, že napríklad nulovú DPH majú na vybrané potraviny v Poľsku a vyskokonkurenčné prostredie zároveň výrazne tlačí dole aj obchodnú prirážku.
Ďalšie dôležité správy
