O možnosť voliť v parlamentných voľbách v Poľsku zo zahraničia požiadalo viac ako pol milióna voličov, čo je rekordný počet, informoval poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau citovaný britským denníkom The Guardian.
Podľa odhadov v zahraničí žije asi päť miliónov občanov Poľska. O možnosť voliť v cudzine ich požiadalo viac ako 608-tisíc.
V predchádzajúcich voľbách - v roku 2019 - veľká časť zahraničných Poliakov vo voľbách odovzdala svoje hlasy opozícii: opozičná Občianska koalícia tak získala 39 percent hlasov, ale po sčítaní všetkých hlasov - aj z tých odovzdaných v Poľsku - bol jej zisk len 25 percent.
Podľa ministra Raua záujem o možnosť voliť v zahraničí bol taký veľký, že počet volebných komisií v zahraničí sa musí zvýšiť o 70 percent, aby boli „demokratické potreby Poliakov“ uspokojené.
Kontroverzný návrh zákona
The Guardian pripomenul, že poľská vláda v januári schválila kontroverzný návrh zákona, ktorý zaväzuje zahraničné volebné komisie predložiť výsledky sčítania hlasov do 24 hodín od skončenia hlasovania alebo nechať odovzdané hlasy zrušiť ako neplatné.
Tieto lehoty sa však nevzťahujú na volebné komisie so sídlom v Poľsku, čo vyvoláva obavy, že návrh zákona je pokusom obmedziť počet hlasov odovzdaných opozícii.
Poľský komisár pre ľudské práva Marcin Wiącek označil návrh zákona za protiústavný a za porušenie volebného zákona, ktorý podľa neho „nerozlišuje právo zúčastniť sa na voľbách v závislosti od miesta bydliska“.
V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia túto nedeľu, čelí pravicová, populistická a sociálne konzervatívna vláda strana Právo a spravodlivosť veľkej výzve zo strany opozičných zoskupení na čele s bývalým premiérom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že voľby budú tesné.
V deň konania volieb je aj referendum
V deň konania volieb do oboch komôr parlamentu - Sejmu a Senátu - sa v Poľsku uskutoční aj referendum o otázkach, ktoré sú podľa vládnej strany pre Poliakov životne dôležité. Opozícia ho však vníma ako ďalší nástroj na zvýšenie podpory vlády.
Problémom, ktorá podnietila referendum, bol nový migračný a azylový systém EÚ. Ten je založený na povinnej solidarite, čo znamená, že krajiny, ktoré odmietajú premiestniť žiadateľov o azyl, môžu finančne alebo operatívne prispievať na riadenie azylového systému bloku.
Poľsko a Maďarsko hlasovali proti, čo však nestačilo na zablokovanie tejto legislatívy. Právo a spravodlivosť teda necháva Poliakov vyjadriť sa k tomu, či chcú, aby sa ich krajina podieľala na relokáciách.
Ďalšie dôležité správy
