„Ak vláda podnikateľom nepomáha pri pracovnej sile, tak je na zváženie, či je vhodné lákať ďalšie zahraničné investície, pretože je to nefér voči ostatným firmám na Slovensku vrátane tých investorov, ktorých už v minulosti pritiahla,“ uviedol Andrej Lasz, generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu SR, ktorý konferenciu organizuje. Elektrotechnický priemysel je po automotive druhý najsilnejší pilier slovenskej ekonomiky.
Nezamestnaní neprišli
Zväz združuje takmer deväťdesiat spoločností z elektrotechnického priemyslu. Najväčšie z nich ako Foxconn, Osram, Siemens, BSH Drives and Pumps zamestnávajú spolu tisícky zamestnancov. Viacerí členovia upozornili, že nedostatok pracovníkov je akútny a kritický.
„Problém máme dnes a budeme ho mať aj zajtra. Na výsledky duálneho vzdelávania nemáme čas, ľudia nám chýbajú teraz,“ zdôraznil Ľubomír Sommer, finančný riaditeľ výrobcu televízorov Foxconn v Nitre.
Finančný riaditeľ spoločnosti Osram Robert Verbich tvrdí, že pre zle nastavený vzdelávací systém Slovensko riskuje odchod firiem z krajiny Zdroj: Tomáš Nejedlý
Firma je najväčší zamestnávateľ v Nitrianskom kraji a pomohlo by jej uvoľnenie štátnej politiky v prijímaní zahraničných pracovníkov. Ľ. Sommer odmieta argumenty, že zamestnávatelia majú najprv čerpať z veľkého tábora nezamestnaných a až potom angažovať cudzincov.
„Obišli sme tento rok úrady práce v mnohých regiónoch a na stretnutia k voľným miestam v závode bolo pozvaných viac ako osemsto ľudí bez práce,“ dodal.
Foxconnn ponúkol plat pre výrobného operátora spolu s bonusmi vysoko nad minimálnou mzdou, znížil kvalifikačné nároky na týchto pracovníkov na minimum a ponúkal zaškolenie a organizáciu práce na linke schopnú zapracovať aj neskúsených. Práca bola ponúkaná aj v spolupráci s agentúrami dočasného zamestnávania, ktoré pracovníkom zabezpečovali ubytovanie a prepravu z lokalít mimo nitrianskeho regiónu. „Napriek tomu sa prihlásilo len 19 ľudí,“ hovorí Ľ. Sommer.
Bez výhľadu
Firmy predpokladajú, že nezamestnaní nereagujú na ponuky práce z troch dôvodov. Časť z nich nemá žiadne pracovné návyky a pravidelné dochádzanie na pracovisko ich nezaujíma, pretože je to pre nich nepredstaviteľný spôsob života.
Ďalšia veľká skupina je v exekučnej pasci a oficiálny pracovný pomer by pre nich znamenal stiahnutie dvoch tretín zárobku na splatenie starých dlhov. Odhad ich počtu podľa Martina Majera z ministerstva spravodlivosti je zhruba 60-tisíc ľudí. Do tretice – ľudia z „hladových dolín“ sa nechcú za prácou sťahovať, pretože dokážu prežiť na sociálnych dávkach, na tom, čo si dopestujú, a tiež drobnými zárobkovými prácami v šedej zóne ekonomiky.
Elektrotechnické firmy na konferencii Elkon 2017 upozornili na problémy trhu práce či administratívnu záťaž. Zdroj: Tomáš Nejedlý
Ani mladí ľudia neprichádzajú do ekonomiky v takom rozsahu, aby to naplnilo potreby výrobných firiem. Finančný riaditeľ elektrotechnickej firmy Osram pre strednú Európu Robert Verbich upozorňuje, že situáciu ešte zhoršuje stav vzdelávacieho systému – produkuje totiž absolventov, ktorí nemajú pre výrobné firmy potrebný profil.
„Ohrozujeme tým aj súčasné pracovné miesta, pretože ak v najbližších rokoch nezačnú na trh prichádzať zamestnanci vhodní pre výrobné firmy, začnú odchádzať firmy, ktorú už sú na Slovensku etablované,“ dodal.
Zahraniční pracovníci
Situáciu by podľa firiem riešil voľný prísun zahraničných pracovníkov, tu však narážajú na odpor vlády. Kým susedné ekonomiky ako Poľsko či Česká republika otvorili pracovný trh pre ukrajinských, srbských, vietnamských či mongolských pracovníkov, na Slovensku je zamestnávanie cudzincov naďalej administratívna tortúra.
Firma napríklad musí hlásiť záujem zamestnať cudzinca a následne mesiac čakať, či úrad práce na dané miesto nenájde nezamestnaného Slováka. Ak nájde, ale po pár dňoch pracovník prestane chodiť do práce, firma musí opäť mesiac čakať.
„Rezort práce síce pripravuje legislatívu, ktorá umožní túto lehotu skrátiť alebo úplne vypustiť, ale ani táto zmena nepomôže veľkým zamestnávateľom, ak sa neposilnia aj kapacity ministerstva vnútra a zahraničných vecí,“ upozorňuje riaditeľka personálnej agentúry HRQ group Michaela Sojáková.
Jej agentúra tento rok získala pre firmy z automotive a elektrotechnického priemyslu štyristo pracovníkov z Vietnamu. Slovenská ambasáda podľa nej zvládla týždenne vybaviť 20 až 30 žiadostí, útvary cudzineckej polície sú zavalené radmi uchádzačov, ktoré sa začínajú tvoriť už v nočných alebo skorých ranných hodinách. Na vydanie povolenia na pobyt za účelom práce má polícia 30 až 90 dní.
„Prvé žiadosti z ambasády dorazili v apríli a rozhodnutia o povolení pobytu za účelom zamestnania sme dostali koncom augusta,“ dodáva M. Sojáková.
Zdroj: Maňo Štrauch
Nápor žiadostí
Aj podľa skúseností iných podnikateľov, ktoré TREND zaznamenal v minulosti, trvá získanie zahraničného pracovníka na Slovensku štyri až osem mesiacov. Dopyt veľkých podnikov sa pritom počíta v tisíckach ľudí. Volkswagen potrebuje približne tisíc cudzincov, automobilka PSA v Trnave už získala povolenia na dovoz 600 zahraničných pracovníkov. S príchodom Jaguar Land Rover sa situácia bude len zhoršovať.
Po účinnosti novej legislatívy rezortu práce tak nebudú veľvyslanectvá a cudzinecké polície stíhať nápor žiadostí. Na podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia ministerstva spravodlivosti a hospodárstva, ktorí odpovedali na otázky prítomných podnikateľov ohľadne realizovaných aj pripravovaných opatrení rezortov.
Ministerstvo práce ani rezort školstva napriek pozvaniu na podujatie nevyslali zástupcov. Dvojdňová konferencia Elkon 2017 sa uskutočnila v Bešeňovej za účasti približne stovky účastníkov.
