Ak aj vládni úradníci majú záujem vyhnúť sa pri IT eurofondoch podozreniam z netransparentnosti, idú na to úplne zle. Zatajovaním informácií si o ne priam koledujú. Ale možno im za to, ako neinformujú o priebehu – a najnovšie aj o výsledkoch – mnohomiliónových tendrov, sľúbili nejakého bobríka mlčania.
V zdôvodňovaní, prečo sa nemôžu zverejniť mená uchádzačov alebo ich cenové ponuky, úradníci hýria kreativitou. Raz je za tým „hospodárnosť“ verejného obstarávania, inokedy jeho „transparentnosť“. Niektorí experti hovoria, že informácie o verejnom obstarávaní poskytnú iba orgánom činným v trestnom konaní. Alebo sa vyhovárajú, že nemôžu, lebo ich o to žiadajú uchádzači. Plejádu figúrok dopĺňa ešte jeden typ. Dokumentácia mu prejde rukami, ale to, kto megazákazku za desiatky miliónov eur získal, ho nezaujíma. Ani zo zvedavosti. Alebo pre istotu.
Ak je pre úradníkov také ťažké zverejniť triviálne skutočnosti o tendroch, ako sa postavia k požiadavke, aby sprístupnili citlivejšie detaily zmlúv? Napríklad hodnotu človekodňa alebo iného ukazovateľa, z ktorého sa dá posúdiť efektívnosť uzavretého verejno-súkromného obchodného partnerstva? Aby sa vyvrátili špekulácie – vzhľadom na imidž vládneho biznisu nijako netradičné –, že netransparentnosť šla ruka v ruke s neefektívnosťou? Sú to rečnícke otázky.
Vládni úradníci alebo, lepšie povedané, tí, čo ťahajú za šnúrky, si spočítali, že zatĺkať sa vyplatí. Ak sa von dostane minimum informácií, je malá pravdepodobnosť, že sa z danej veci stane kauza. A ak sa aj nejaká napokon vyvinie, môžu rátať s veľkou pravdepodobnosťou, že o tri dni ju nahradí iná. Na druhej strane, ako bude pribúdať uzavretých zmlúv (a ak sa medzitým nezruší Vestník verejného obstarávania), pribudne svetla i v konštrukciách hemžiacich sa emisármi a bielymi koňmi.
S pomocou IT firiem pri odhaľovaní nekalostí sa počítať nedá. Zvlášť ak sa naozaj dohodli, že na seba nebudú donášať v médiách a útočiť na frigidnom Úrade pre verejné obstarávanie. Skeptik by povedal, že im rozumie. Kríza skresala či úplne zastavila aktivity v privátnej sfére. Preto, až na výnimky, „v záujme zachovania korektných vzťahov so zákazníkmi“ ochotne mlčia o aktivitách vo verejnom sektore. No upokojovať sa tým, že „za nami [aspoň] ostanú hmatateľné výsledky“, je pre budovanie biznis etiky na Slovensku medvedia služba.