„Dostali sme žiadosť Európskej komisie a práce sme pozastavili,“ povedal premiér podľa agentúry ITAR-TASS. „Po konzultáciách s Bruselom rozhodneme o ďalšom postupe,“ dodal.
Hovorca ruského ministerstva energetiky oznámil, že Moskva od Sofie zatiaľ nedostala žiadnu oficiálnu informáciu o prerušení prác. „Chceme túto otázku otvoriť na (pondelkových) rokovaniach s (eurokomisárom Güntherom) Oettingerom,“ povedal hovorca podľa agentúry Reuters. V pondelok budú predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Európskej únie rokovať v Bruseli o spore Moskvy a Kyjeva okolo dodávok a ceny ruského plynu.
Bulharsko doteraz vykonáva v súvislosti s plynovodom len prípravné práce, samotná stavba sa ešte nezačala. Na konci mája ruský monopolný vývozca plynu Gazprom, ktorý projekt riadi, zadal konzorciu ruských a bulharských firiem mnohamiliardovú zákazku na výstavbu bulharského úseku plynovodu.
Americká veľvyslankyňa v Bulharsku Marcie Riesová v piatok vyjadrila „hlboké znepokojenie“ Washingtonu nad tým, že konzorcium na výstavbu bulharského úseku povedie ruská spoločnosť Strojtransgaz. Tú vlastní miliardár Gennadij Timčenko, ktorý sa stal jedným z terčov amerických sankcií proti Rusku v súvislosti s krízou na Ukrajine.
EK Bulharsku listom z 3. júna oznámila, že plynovod zrejme nespĺňa pravidlá, ktoré zakazujú dodávateľom plynu mať kontrolu nad plynovodmi. EÚ už pozastavila proces schvaľovania výstavby tohto plynovodu po marcovej ruskej anexii Krymu.
Bulharsko považuje výstavbu plynovodu South Stream za národnú prioritu. Krajina je vysoko závislá na dodávkach ruského plynu a chce ju posilniť. Rusko chce využiť South Stream ako ďalšiu cestu na prepravu plynu do západnej Európy, ktorá by obchádzala Ukrajinu. Spory medzi Moskvou a Kyjevom o ceny plynu už niekoľkokrát prerušili dodávky ruského plynu do Európy.
South Stream má podľa súčasných plánov začať prepravovať ruský plyn do Európy od konca roku 2015. Má viesť po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalej cez Srbsko, Maďarsko, Slovinsko a Rakúsko až do severovýchodného Talianska. Ďalšie vetvy majú smerovať do Chorvátska, Macedónska, Grécka a Turecka.
Ročne má plynovod, ktorého výstavba má stáť zhruba 40 miliárd dolárov (vyše 29 miliárd eur), prepraviť asi 63 miliárd metrov kubických zemného plynu. To je zhruba 15 percent objemu, ktorý ročne spotrebuje Európa. Plnú kapacitu by mal dosiahnuť v roku 2018.