Kritici Európskej únie a jej inštitúcií získali počas koronakrízy dosť nových impulzov a argumentov. Situáciu ukážkovo ilustruje, ako dopadol voľný pohyb ľudí, predtým jeden zo základných princípov európskeho zjednotenia.

Britský mienkotvorný liberálno-ľavicový denník The Guardian priniesol článok Charlesa Granta, riaditeľa Centra pre európsku reformu, o tom, ako vírus pretvára Európu – podľa neho nebezpečným spôsobom.

Deglobalizácia

Aj pred pandémiou sa objavovali hlasy o potrebe väčšej sebestačnosti v rámci štátov či Európy, o deglobalizácii a návrate výroby späť z tretích krajín (reshoring). Bolo to aj odrazom rastúceho protekcionizmu v politike Donalda Trumpa. Svoju úlohu zohral aj brexit.

„Ekonomika je tiež dôležitá: Rozdiely v mzdách medzi rozvíjajúcimi sa ekonomikami a takými, ako sú Čína a bohaté krajiny, sa zmenšujú, čím sa znižujú výhody výroby mimo kontinentu,“ poznamenáva k tomu autor.

Politika „najprv my“

Vlády získavajú väčší vplyv a inštitúcie EÚ strácajú pôdu pod nohami. Štáty atakujú právomoci, ktoré boli doteraz sústredené v Bruseli.

„Centrá kľúčových štátov v ťažkých časoch presadzujú svoju autoritu. Urobili to pred desiatimi rokmi počas finančnej krízy a krízy eura, keď museli dodať peniaze pre bailout. Teraz to urobili znova,“ pripomína Grant.

„Európska komisia zápasí, aby udržala 27 krajín pohromade a koordinovala ich reakcie na Covid-19 – nielen preto, lebo väčšina kľúčových právomocí v oblasti zdravia, fiškálnej politiky a hraníc je na vnútroštátnej úrovni, ale aj preto, lebo veľa ľudí vidí národných lídrov ako tých, čo ich prevedú ťažkosťami.“

Aj februárový prieskum Eurobarometra ukázal, že Únii „skôr dôveruje“ 43 percent jej obyvateľov, kým „skôr nedôveruje“ až 47 percent. Zvyšok sa nevie vyjadriť. K najväčším euroskeptikom sa zaraďujú Francúzi a Taliani.

Uzavreté hranice

V snahe o zastavenie šírenia koronavírusu sa po celej Európe posilňovali kontroly hraníc vo vnútri schengenského priestoru. Predtým to v menšej miere v niektorých štátoch zažili počas migračnej krízy.

Teraz však v Európe došlo k takmer úplnému zablokovaniu pohybu pre cezhraničných cestujúcich. Autor textu sa obáva, že návštevníci z tých častí sveta, v ktorých sa môže choroba stále vyskytovať, viac nebudú vítaní. „Mnoho politikov bude chcieť maximálne sťažiť život nelegálnym migrantom,“ myslí si.

Ústup zo „zelených“ pozícií

Pandémia pravdepodobne posilní opozíciu voči politikám, ktorých cieľom je zmierňovať klimatickú krízu a prinútiť ľudí žiť ekologickejšie. Šéf Centra pre európsku reformu upozorňuje, že pred príchodom pandémie využívali odpor voči zeleným politikám na svoje posilnenie populisti ako napríklad švédski demokrati, AfD v Nemecku, Nigel Farage vo Veľkej Británii či žlté vesty vo Francúzsku.

„Mnoho voličov, ktorých životná úroveň dramaticky klesá, nebude chcieť ďalšie údery voči zamestnanosti a príjmom vyvolané opatreniami na riešenie klimatického núdzového stavu,“ uviedol Charles Grant.

Napätie východ – západ

Rozdelenie východ – západ už niekoľko rokov stavia Maďarsko, Poľsko aj niektoré iné stredoeurópske štáty do rozporu so zvyškom EÚ. Predmetom sporu sa stali nelegálni prisťahovalci, ktorých niektoré východné krajiny odmietli prijať; ale aj ciele v oblasti znižovania emisií uhlíka, kde niektoré z týchto krajín príliš závisia od uhlia. Grant pripomína aj kritiku pomerov s právnym štátom, nezávislosťou súdnictva či pluralizmu médií v Poľsku a Maďarsku zo strany zahraničia.

Covid-19 podľa autora trhlinu ďalej prehlbuje. Pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán využil pandémiu ako dôvod na zavedenie vládnutia pomocou dekrétov a vyvoláva obavy, že buduje de facto diktatúru.

Napätie sever – juh

V neposlednom rade vírus rozširuje aj trhliny na linke sever – juh, ktoré sa objavili v kríze eurozóny pred 10 rokmi. „Nemecko, Holandsko a ich severní spojenci sa zdráhali poskytnúť výraznú pomoc južným krajinám v ťažkostiach. Teraz koronavírus zasiahol EÚ asymetricky. Južné krajiny, najmä Taliansko a Španielsko, zaznamenali viac úmrtí na koronavírus ako väčšina iných krajín, vstúpili do krízy s vyššou zadlženosťou a závisia od odvetví, ako je cestovný ruch, ktoré sú vážne postihnuté,“ konštatuje Grant.

„Chcú solidaritu od severu, ideálne vo forme nejakého ,eurodlhopisuʻ: EÚ ako celok by si požičala peniaze a potom vyplatila príspevky najviac postihnutým krajinám,“ vysvetľuje.

Charles Grant pripomína, že lídri EÚ sa dohodli na vytvorení fondu obnovy na podporu najviac postihnutých regiónov. „Zdá sa však, že skôr pôjde o úvery ako príspevky, pretože severné vlády sú stále proti veľkým prevodom na juh – hoci južné krajiny majú už teraz nenormálnu mieru zadlženia.“

Počet nakazených koronavírusom sa aktuálne celosvetovo ráta na 5 miliónov, chorobe podľahlo viac než 328-tisíc pacientov.