Ak mottom roka 2010 bolo plátanie rýchlo vznikajúcich rozpočtových dier, rok 2011 bude najvhodnejším časom na rozsiahlejšie zmeny. Tie si vyžaduje najmä odvodový systém – je nákladný, neefektívny a hlavne predražuje pracovnú silu. Na potrebe výraznejšie skresať odvodové zaťaženie sa zhodli všetky koaličné strany. Sloboda a Solidarita (SaS) do vládneho programu dokonca presadila zavedenie revolučnej inovácie – odvodového bonusu z pera jej predsedu Richarda Sulíka. Nejde však o jedinú možnosť odvodových úprav. Pod premiérkou Ivetou Radičovou vznikla odborná skupina, ktorá pracuje na ďalších alternatívach. Ako prvé prídu na rad odvody na príjmovej strane. Potom čakajú sociálne poistenie rozsiahle výdavkové úpravy. Oboje treba stihnúť čo najskôr, najlepšie v roku 2011.
Bonus a alternatívy
Vláda podľa programového vyhlásenia zavedie odvodový bonus, ak „bude fiškálne neutrálny a zohľadní dosahy na marginalizované skupiny obyvateľstva“. Odborná skupina pod vedením končiaceho viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora však hľadá aj iné možnosti.
Minister sociálnych vecí Jozef Mihál vidí priestor na zníženie sadzieb odvodov zhruba o dva percentné body, ak sa odstránia výnimky a uprace sa v dávkach. Dva body však neznamenajú zásadné zlacnenie pracovnej sily. Väčší priestor upratovanie sociálneho systému neposkytne. Stále totiž budú existovať náklady na druhý dôchodkový pilier a aktuálne vyplácané dávky. Aj novoprideľované dôchodky a iné platby treba upraviť veľmi citlivo. Obzvlášť v penzijnej oblasti by totiž náhle zmeny k horšiemu mohli zasiahnuť veľké skupiny ľudí, ktoré majú blízko k dôchodkovému veku.
Koniec zdravotného poistenia?
Zdroje na zlacnenie práce preto treba hľadať aj inde. Jednou z prerokovaných možností je úplné zrušenie zdravotných odvodov. Ide o špecifickú daň, ktorú musia platiť takmer všetci, no jej výsledkom je solidárna zdravotná starostlivosť. Nik nemá nárok na lepšiu kvalitu len preto, že by platil výrazne vyššie odvody ako iný. Zrušením zdravotných odvodov, respektíve ich prenesením do všeobecných daní, by sa systém zjednodušil a zároveň by odpadla celá administratíva spojená s ich platením.
To by znížilo aj bariéry podnikania, za ktoré nás sústavne kritizuje Svetová banka. Znamenalo by to potrebu zvýšenia daní (z príjmov fyzických i právnických osôb či nepriamych daní), no výmenou za to by mali firmy lacnejšiu pracovnú silu. Možné úspory v nákladoch práce odhadujú odborníci na päť až sedem percentných bodov.
To by v závislosti od toho, ako by sa nové zaťaženie prenieslo do zdanenia príjmov, respektíve spotreby, znamenalo vyššie čisté príjmy pre zamestnávateľov i zamestnancov. Štátu, samozrejme, ostáva dostať na svoju stranu zdravotné poisťovne, napríklad tým, že platby do zdravotníctva stanoví exaktne, podielom z HDP. Prerozdeľovací systém podľa rizikovosti kmeňa sa môže postupne zlepšovať, pričom súkromné poisťovne by mohlo upokojiť aj opätovné zavedenie možnosti vyplácania zisku.
S plánmi na zmenu príjmovej časti odvodov bude ďalej prebiehať zjednocovanie výberu daní a odvodov. Zrušenie zdravotného poistenia by celý proces urýchlilo. Elegantným vedľajším produktom má byť zjednodušenie administratívy pre malých podnikateľov a živnostníkov: zúčtovanie odvodov by sa dalo robiť na jedinom daňovom priznaní. A sú tu aj ďalšie výhody. Štát by napríklad firmám, ktoré neplatia odvody, mohol znížiť vratky DPH o dlžné poistné, čím by sa zároveň zjednodušila celková administratíva.
Politici ako prekážka
Háčikom ostáva politická dohoda. SaS sa svojho odvodového bonusu nevzdá tak ľahko a otázkou je, či bude ochotná pristať na kompromis. Výrazné zlacnenie pracovnej sily je politicky veľmi atraktívna téma, ale môže vyvolať rozpory aj v najsilnejšej koaličnej strane SDKÚ-DS. Posilnenie obľúbenosti premiérky nemusí byť úplne po vôli jej straníckemu predsedovi, čo môže viesť k rozporom v poslaneckom klube. V každom prípade má Slovensko po štyroch rokoch ničnerobenia niekoľko šancí na výraznejšie zvýšenie konkurencieschopnosti. Odborne sú pripravené dôkladne. Stroskotať môžu akurát na samoľúbosti vládnych politikov.
Ilustračné foto - Flickr.com
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
