Zaradenie novely Ústavy SR v súvislosti s referendom o predčasných voľbách do programu schôdze Národnej rady (NR) SR bude závisieť od konkrétneho návrhu. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka (OĽANO). Rokovací poriadok parlamentu hovorí, že „ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu".
Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii uviedol, že ak by aj výbor dal stanovisko, že ide o návrh v rovnakej veci, predseda snemovne Boris Kollár (Sme rodina) ho môže napriek tomu do programu schôdze zaradiť. Názor výboru ho nezaväzuje. Posúdenie tohto ustanovenia pri novele Ústavy podľa neho bude závisieť od konkrétneho znenia návrhu.
Kollár chce pre referendum meniť ústavu. Sme rodina plánuje presadiť návrh na júlovej schôdzi
Vetrák vysvetlil, že nedávna novelizácia rokovacieho poriadku zakotvila, že sa predseda parlamentu môže obrátiť na ústavnoprávny výbor a požiadať o stanovisko k podobnej veci. Vetrák navrhoval, aby bol šéf parlamentu stanoviskom výboru viazaný, návrh ale neprešiel. „Pán predseda chcel mať voľnejšie ruky, čiže on bude rozhodovať," dodal Vetrák. Pripomenul, že nakoniec ale o každom zákone na schôdzi NRSR rozhoduje väčšina v parlamente.
Predseda výboru tiež podotkol, že pri novele Ústavy SR v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia NRSR bude podstatné finálne znenie novely. Na jeho základe sa bude dať posúdiť, či ide o návrh, na ktorý sa vzťahuje šesťmesačná lehota. Podotkol, že je to aj vec právneho názoru a výkladu. Osobne sa mu zatiaľ javí, že na návrh avizovaný opozíciou sa ustanovenie bude vzťahovať a nemalo by sa o ňom rokovať. „V prvom rade musíme vidieť návrh zákona, aby sme ho vedeli posúdiť," podčiarkol.
O návrhu B. Kollára na zmenu ústavy bude musieť podľa premiéra rokovať koaličná rada
Organizácia Via Iuris vo svojom stanovisku zdôraznila, že rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o tom, že referendum o skrátení volebného obdobia by nebolo v súlade s Ústavou SR, nie je dôvodom, aby sa náhle a nepremyslene menila ústava.
Časté a neuvážené zmeny ústavy podľa organizácie spochybňujú jej postavenie ako základného a najvyššieho zákona. Organizácia pripomenula, že Ústava SR patrí k najmenej chráneným v Európe. „Súčasné pravidlá umožnili poslancom a poslankyniam zmeniť ústavu už 19-krát od roku 1992. Neúspešných pokusov bolo viac ako 120," spresnila výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
