Počas nedávnej návštevy amerického ministra obrany Lloyda Austina v Poľsku bolo v Európe možné badať akýsi nepokoj, keď sa minister vyjadril, že novým cieľom Ameriky je Rusko oslabené do takej miery, že už nebude môcť robiť to, čo robí počas svojej invázie na Ukrajinu, píše Ben Hodges z The Telegraph.
Takéto vyhlásenia v krajinách, akou je Nemecko, neberú na ľahkú váhu, pretože existuje úprimný strach z priamej konfrontácie s Ruskom. No zatiaľ čo sú pocity úzkosti pochopiteľné, minister Austin mal pravdu, myslí si autor komentára.
Jedinečná šanca
Putin stupňuje svoju vojnovú rétoriku a pravdou je, že Západu sa naskytla šanca výrazne oslabiť vojenské a geopolitické schopnosti Ruska. Takáto šanca prichádza len raz za generáciu.
Môžeme predísť tomu, aby Rusko malo technickú možnosť podniknúť budúce dobyvačné vojny, a môžeme ho takisto podnietiť k tomu, aby sa vydalo na cestu rešpektovania usporiadania pod vedením Západu. A vieme to urobiť bez toho, aby sme tento cieľ explicitne vyjadrili.
Existujú tri komponenty toho, aby sa naše úspechy stali trvalými.
Posilnenie NATO
V prvom rade musíme zachovať jednotu NATO a nechať ho otvorené pre vstup nových členov. Rozšírenie o Švédsko a Fínsko by túto alianciu okamžite posilnilo. Mali by sme ich prijať čo najrýchlejšie a poskytnúť im bezpečnostné záruky, zatiaľ čo sa budú spracovávať ich žiadosti.
Obe krajiny majú mimoriadne kvalitné ozbrojené sily, ktoré prešli modernizáciou. Pokiaľ ide o ich pobrežnú obranu a získavanie spravodajských informácií, ich schopnosti si udržiavajú vysoký štandard. Čo je dôležitejšie, ide o odolné a prosperujúce spoločnosti postavené na demokratických ideáloch.
Ich vstup do NATO by poskytol mimoriadnu kombináciu morálnej sily a vojenského potenciálu, ktorá by voči Rusku vytvorila silnú protiváhu.
Prístup k Čiernemu moru
Ďalej potrebujeme stratégiu v oblasti Čierneho mora. Vieme, že ide o jadro projekcie sily Ruska, keďže ho používa na vyhrážanie sa nielen Ukrajine, ale aj Moldavsku a Gruzínsku, no prekvapivo sme mu venovali len málo pozornosti.
Kroky, ktoré podniklo Turecko s cieľom uzavrieť úžiny Bospor a Dardanely pre vojnové lode, výrazne obmedzili pozíciu ruského námorníctva. Malo by nám to pripomenúť dôležitosť našich vzťahov s Ankarou, ktorých posilnenie by mohlo znamenať uchovanie záujmov slobodného sveta v strategicky významnej oblasti.
Časom by spolupráca s Tureckom mohla odradiť Rusko od zapojenia sa do akýchkoľvek budúcich konfliktov vo východnej Európe, keďže Čierne more bolo vždy kľúčovým prvkom ruských vojenských výpočtov v regióne.
Prísnejšie sankcie
Do tretice, sankcie sa musia aj naďalej sprísňovať. Nemôžeme brať ako samozrejmosť, že opatrenia, ktoré sme doteraz podnikli, sa udržia samy.
Niektoré západné firmy sa už vracajú do Ruska a v rámci EÚ sa pre navrhované embargo v oblasti energií začali objavovať prvé trhliny. S týmito problémami sa musíme vyrovnať rýchlo, keďže poskytujú kremeľskej propagande argument, že sankcie sú iba krátkodobou útrapou za dlhodobý zisk.
No nielen to, mali by sme urobiť viac pre to, aby sme zabránili dovozu kľúčových komponentov do striel s presným navádzaním, ktoré znemožnia Rusku montáž rakiet s plochou dráhou letu.
Ďalšie dôležité správy
