Na slávnostnom odhalení vyše dvojmetrovej sochy, ktorú odliali v roku 1957 v niekdajšom socialistickom Československu, sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Ide o prvý monument Lenina na území bývalého Západného Nemecka.
Informácie priniesla tlačová agentúra AFP a portál DW (Deutsche Welle). Monument odhalili v období celosvetových protestov proti sochám, stelesňujúcim sporné historické postavy, a vyše 30 rokov po páde komunistického tábora. Tento komunistický experiment sa po druhej svetovej vojne uchytil aj vo východnej časti nemeckého územia, ale skončil sa v roku 1989, keď padla tamojšia Nemecká demokratická republika (NDR), Berlínsky múr a nemilosrdná tajná služba Stasi.
Nemecko vyčlení na záchranu ekonomiky 130 miliárd eur. Chce zároveň zostať zelené
Na odhalení sochy Lenina bolo vidieť povievať stovky červených zástav a bolo cítiť vôňu grilovaných klobás. „Kritika kapitalizmu a hľadanie sociálnych náhrad prebiehajú všade. My kritizujeme to, že neprebieha žiadna verejná diskusia o socializme ako náhradnej možnosti,“ povedala šéfka MLPD Gabi Fechtnerová.
„Jednoznačne sa skončil čas, keď sa stavali sochy rasistov, antisemitov, fašistov, antikomunistov a ďalších prežitkov minulosti,“ uviedla vo vyhlásení už skôr Fechtnerová. Nie každý v Gelsenkirchene, meste s 260.000 obyvateľmi a centre bývalej kľúčovej priemyselnej a banskej oblasti Porúrie, sochu Lenina privítal.
„Lenin symbolizuje násilie, útlak, teror a obrovské ľudské utrpenie,“ uviedli zástupcovia hlavných strán v okresnej rade Gelsenkirchen-Západ v rezolúcii, schválenej začiatkom marca. Rada dodala, že „nebude tolerovať takýto protidemokratický symbol v okrese“, a v rezolúcii vyzvala na využitie „všetkých právnych prostriedkov“ na zablokovanie vztýčenia sochy.
Avšak vyšší krajinský súd v meste Münster neskôr v marci zamietol pokus rady o zablokovanie sochy - rada totiž na súde svoju požiadavku odôvodnila tým, že socha ohrozujeme pamiatkovú hodnotu okolitých budov.