Žen Wen-ping nechce opustiť prázdnu tehlovú budovu v čínskom výrobnom centre Tung-kuan, ktorá kedysi bývala prosperujúcou fabrikou. Nesmúti len nad koncom firmy, ale tiež nad spomaľovaním kedysi nezastaviteľnej čínskej ekonomiky, ktoré miliónom pracovníkov sťažuje hľadanie práce. Západ Číne vyčíta, že vyrába priveľa. Podľa ľudí, ako je Žien, sa však v Číne nevyrába dosť, napísal server stanice BBC.
„Všetci robotníci sú prekvapení," hovorí 54-ročný muž a ukazuje, kde kedysi montoval nábytok a kde sa všetci schádzali k obedu. Majiteľ spoločnosti presunul výrobu do juhovýchodnej Ázie, aby znížil náklady. Žen má nárok na odstupné viac ako 80 000 jüanov (približne 10 501 eur), čo je suma, ktorú by zarábal niekoľko rokov. Aj tak hovorí, že je sklamaný, a smúti, zatiaľ čo stroj s ťažkým kladivom v rámci búrania rozbíja okná budovy.
Dominantným oznámením nedávnej návštevy americkej ministerky financií Janet Yellenovej v Číne bolo, že krajina vyrába priveľa. To tvrdia aj ďalšie západné krajiny. Značka „Made in China", ktorá sa nachádza na tričkách, stoloch či televízoroch v mnohých domácnostiach po celom svete, sa ale mení. Teraz sa staré priemyselné piliere v podobe nábytku, odevov a elektrotechnického tovaru stretávajú s problémami. A tak sa Peking obzerá po nových výrobných zdrojoch – solárnych paneloch, lítiových batériách a elektromobiloch. Tie vo veľkom množstve prúdia do Európy, kde poháňajú európsku politiku obnoviteľných zdrojov, a to západné krajiny znepokojuje.
„Vyvážame do Británie, Belgicka, Nemecka, prevažne európskych krajín, ale aj do Afriky, Austrálie, Južnej Ameriky, Severnej Ameriky a tiež juhovýchodnej Ázie," hovorí predajca Len Mu, keď ukazuje výrobky svojej firmy, batérie určené ako úložisko energie. „Myslím, že čínske spoločnosti vedú celý trh s ukladaním energie. S inováciami, s novými technológiami, s predajom batérií, PCS (systémy na premenu energie), no jednoducho so všetkým. Myslím, že práve teraz je 80 až 90 percent zariadení na skladovanie energie navrhnutých a vyrobených v Číne," dodáva.
Len niekoľko hodín jazdy od Tung-kuan sú vidieť ďalšie známky rozsahu tohto priemyselného odvetvia - solárne panely sú vidieť všade, kam len oko dohliadne. Čína za posledný rok inštalovala viac solárnych panelov ako Spojené štáty za desať rokov. Masová výroba, ktorá sa tam rozbehla, tak znížila náklady na polovicu toho, čo v predchádzajúcom roku. Výrobcom v Európe sa Číne nedarí konkurovať. Minulý rok pochádzalo z Číny 97 percent solárnych panelov inštalovaných v Európe.
Nové čínske priemyselné odvetvia sú však oveľa menej náročné na pracovnú silu ako tie, ktoré kedysi poháňali jej veľkolepý rast. A vyžadujú si špecializovaných, vysoko kvalifikovaných pracovníkov a čoraz častejšie aj roboty. Nezamestnanosť mladých v Číne sa už dostala do hlavných správ.
USA a Európska únia sa domnievajú, že sa Čína snaží zachrániť svoju ekonomiku tým, že vyrába lacné a štátom dotované zelené technológie, ktoré predáva do zahraničia. Čína však tvrdí, že jej úspech je dôsledkom inovácií, nie štátnych dotácií, a že po tomto vývoze je dopyt, pretože krajiny sa odkláňajú od fosílnych palív a prechádzajú k zdrojom energie šetrnejším ku klíme.
Žen si ale v novom, úspešnom čínskom príbehu nemôže nájsť prácu. Ako tínedžer opustil rodinnú farmu v Che-nan a presťahoval sa do Tung-kuanu, mesta v provincii Kuang-tung na južnom pobreží, ktorému sa kvôli veľkému množstvu výrobcov začalo hovoriť továreň sveta. Je jedným z takmer 300 miliónov migrujúcich pracovníkov, ktorí sa presťahovali z dedín po celej Číne do veľkých miest za prácou. Väčšina z nich bez rodín – deti Žena vychovávajú ich starí rodičia, zatiaľ čo on a jeho žena žijú v Tung-kuane, kde sú tri štvrtiny z desiatich miliónov obyvateľov mesta považované za migrantov. Teraz, keď sa budúcnosť Číny ocitá na križovatke, menia sa ich životy.
Zhruba od polovice 80. rokov 20. storočia, krátko po tom, ako sa Čína otvorila svetu, sa Tung-kuan stal poprednou vývoznou a výrobnou základňou krajiny. Vyrábalo sa tam lacné oblečenie, hračky a topánky. Vtedy stáli pri bránach desaťtisíce robotníkov, aby mohli začať zmenu v závode na výrobu topánok, ktoré sa vyvážali do Spojených štátov. V posledných rokoch však začali robotníci požadovať vyššie mzdy a firmy začali znižovať ceny, aby získali zákazky, čo znižovalo zisky. Potom prišiel do Bieleho domu Donald Trump a uvalil clá na čínske výrobky, vrátane topánok. Firmy hľadajúce lacnejšie prevádzkové náklady a ochranu pred obchodnými vojnami medzi USA a Čínou sa začali poobzerať inde.
Teraz sa v jednej takmer opustenej štvrti Tung-kuanu nachádzajú kilometre prázdnych nízkopodlažných budov, ktoré vyzerajú ako továrne duchov. Jediným obyvateľom je osamelý strážnik, ktorý máva zvedavcom. Hukot šijacích strojov nahradil vtáčí zbor a pod betónovými kostrami budov si razia cestu rastliny. Teplá a často vlhká južná klíma pomáha prírode prevziať to, čo po sebe zanechal človek.
Tung-kuan sa však nevzdáva. Snaží sa premeniť na centrum špičkových technológií, a pokúsiť sa tak obnoviť časť svojej bývalej slávy. Technologický gigant Huawei tam stavia kampus, ktorý má pojať 25 000 zamestnancov. Vzniká tam nový vedecký park a rad hotelov.
Nové pracovné miesta si však vyžadujú znalosti nových technických zručností, ktoré si ľudia, ako je napríklad Žen, musia ešte len osvojiť. Ženovi sa tiež začína rozplývať nádej, že dostane sľúbené odstupné, pretože majiteľ jeho firmy opustil krajinu bez toho, aby jemu a ďalším asi 300 jeho kolegom vyplatil peniaze. Tí tak zostávajú v neistote a museli sa obrátiť na súd. Rozmýšľa nad tým, čo povie svojim deťom na to, prečo ich otec zostal ďaleko od nich.
„Neviem, ako im dať dobrú odpoveď. Mohol by som jednoducho povedať – ja a vaša mama sme preč, pretože vám chceme dať lepší život a lepšie vzdelanie. Dúfame, že sa naučíte veci, aby ste v budúcnosti nemuseli pracovať tak tvrdo ako my. "