Ruský spisovateľ Michail Šiškin vo svojom článku pre The Guardian spomína na to, ako cestoval vlakom a oproti nemu si jeden z cestujúcich čítal noviny. Na prednej strane bola vojna, na zadnej krížovka.
Odvtedy vraj už prešiel nejaký ten čas a denné informácie o hrôzach na Ukrajine sa z titulných strán novín pomaly začali vytrácať. A to aj napriek tomu, že boje sú čoraz ničivejšie.
Nikto na Západe už o vojne nechce počuť. Podľa Šiškina sú už ľudia z hrôz a zo solidarity unavení. Túžia po mieri, pokojnom živote a príjemných dovolenkách.
Európska vojna sa už začala
Krátko po tom, čo Rusko anektovalo Krym, autor varoval, že v 21. storočí už viac nemožno hovoriť o vzdialených vojnách, ktoré sa viažu len na určité miesto. Každá vojna je v súčasnosti európskou vojnou a táto európska vojna sa už začala, konštatuje v článku Šiškin.
Pripomína, že svet varoval pred tým, že anektovanie Krymu vytvorí vlnu patriotizmu, ktorá sa skôr či neskôr zlomí, a ruský prezident Vladimir Putin potom bude do svojich plachiet potrebovať získať nový vietor.
Roky chronickej nestability v balkánskych krajinách podľa Šiškina vytvoria ochromujúco vysoké úrovne migrácie do európskych krajín, pričom výrazný podiel utečencov bude pochádzať práve z Ukrajiny.
História nás nič nenaučí
V tom čase ešte stále existovala šanca zastaviť agresora. Európski politici si však pred realitou zakryli oči a viac ich zaujímala priazeň voličov. Tí však aj vtedy túžili po mieri a príjemných dovolenkách.
Skorumpovaní ruskí experti trvali na tom, že Západ by sa mal snažiť pochopiť Putinov pohľad na svet a urobiť nejaké ústupky, dodáva Šiškin.
A tak sme sa ocitli uprostred európskej vojny a musíme čeliť nevídanej vlne utečencov z Ukrajiny. „Ako mohli byť naši politici takí slepí?“ pýtame sa samých seba.
Jediným ponaučením, ktoré história ponúka, je skutočnosť, že nás vlastne nemá čo naučiť, konštatuje autor.
Prídu ďalší
Otázkou teraz je, ako a kedy skončí táto vojna? Nebola to Hitlerova smrť, ale ochromujúca vojenská porážka, čo ukončilo vojnu proti nacistickému Nemecku.
Podľa Šiškina Putin legitimizoval svoje pôsobenie v kresle prezidenta krajiny znovuzískaním Krymu. Táto legitímnosť sa však stráca vo svetle jeho neschopnosti dobyť Ukrajinu. Nasledujúci cár, ktorý zaujme Putinovo miesto, bude svoju spôsobilosť musieť dokázať víťazstvami vo vojne proti svetu.
A ak sa „súčasný“ Putin vyhráža použitím taktických jadrových zbraní, tak „ďalší Putin“ sa k ich použitiu bude možno musieť naozaj uchýliť, pretože pôjde o nutný nástroj zabezpečenia si moci, konštatuje ruský autor.
Aj nasledujúci prezident však nebude ničím iným než hercom, ktorý svoju úlohu nedokáže zmeniť. Tá bude dopredu napísaná celou mocenskou štruktúrou Ruska.
Nezaujíma ju, koľko ľudí zomrie na Ukrajine, v Rusku či kdekoľvek inde. Nezaujímajú ju ani zdroje, ktoré bude musieť minúť, ani zbrane, ktoré bude musieť do boja nasadiť a dokonca ani počet obetí vojny.
Západ sa musí uvedomiť
A ak kvalita života v Rusku klesne, tak nech. Režim sa podľa Šiškina aj tak nikdy nejak extra nezaujímal o to, čo sa s obyvateľmi jeho krajiny stane.
Ani jeden z členov tejto mocenskej štruktúry sa nebojí napadnúť Západ. „Koho by sa to vlastne mali báť?“ pýta sa ruský autor.
Západu, ktorý na možné spadnutie rakety na územie NATO bude odpovedať zvolaním ďalších zasadnutí, vydaním ďalšieho radu vyhlásení či ďalšími výzvami k mieru?
Je najvyšší čas, aby si slobodný svet uvedomil, že nebojuje proti šialenému diktátorovi, ale autonómnemu mocenskému systému so schopnosťou obnovy, uzatvára Šiškin.
Ďalšie dôležité správy
