Slovenskí zamestnanci majú v priemere trikrát nižšiu hodinovú mzdu ako zamestnanci v Luxembursku. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat nám síce medziročne hodinový náklad práce vzrástol o 7 percent, ale suma 13,4 eura za hodinu zďaleka nedosahuje úroveň v západných štátoch.
V roku 2020 sa priemerné hodinové náklady v Európskej únii (bez započítania verejnej správy) pohybovali na úrovni 28,5 eur, v eurozóne to bolo 32,3 eur, v porovnaní s 27,7 eur v roku 2019 a 31,4 eur v roku 2019.
Priemerné hodinové náklady práce len odzrkadľujú značné rozdiely medzi členskými štátmi únie. Najnižšie hodinové náklady práce sú dlhodobo v Bulharsku, a to len na úrovni 6,5 eura, Rumunsku (8,1 eura) a Maďarsku (9,9 eura). Naopak, najvyššie sú v Dánsku (45,8 eura), Luxembursku (42,1 eura) a Belgicku (41,1 eura).
Pod pomalšie navyšovanie mzdy ako takej sa výrazne podpísala pandémia koronavírusu, ktorá odďaľuje naše dobiehanie západu. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa.
Nemzdové náklady tvoria takmer tretinu výplaty
V rokoch 2019 až 2020 sa hodinové náklady práce na úrovni celej ekonomiky zvýšili v únii o 3,1 percenta a v eurozóne o 2,9 percenta. V rámci eurozóny sa hodinové náklady práce zvýšili vo všetkých členských štátoch okrem Malty (-4,7 percenta), Cypru a Írska (každý o 2,7 percenta). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Portugalsku (+ 8,6 percenta), Litve (+7,5 percenta) a na Slovensku (+7,0 percenta), najmenší v Luxembursku (+0,5 percenta), Fínsku (+0,7 percenta) a Holandsku (+ 0,8 percenta).
Pre členské štáty mimo eurozóny sa hodinové náklady práce vyjadrené v národnej mene v roku 2020 zvýšili vo všetkých členských štátoch okrem Chorvátska (-1,0 percenta), pričom najväčší nárast zaznamenali Maďarsko (+ 7,9 percenta), Bulharsko (+ 7,8 percenta) ), Česko (+ 7,4 percenta) a Rumunsko (+ 7,2 percenta). Najmenej sa zvýšili vo Švédsku (+ 1,1 percenta) a v Dánsku (+ 2,0 percenta).
Podiel nemzdových nákladov v celej ekonomike vlani predstavoval v EÚ 24 percent a v eurozóne 24,5 percenta. Pohyboval sa v pásme od 6,7 percenta na Malte po 32,8 percenta vo Francúzsku. Na Slovensku dosiahol 26 percent.
Covid rast platov pozastavil
V roku 2020 zaviedla väčšina členských štátov niekoľko podporných schém na zmiernenie dopadu pandémie covidu-19 na podniky a zamestnancov. Pozostávali predovšetkým z krátkodobých pracovných dohôd a dočasných prepúšťaní, ktoré boli úplne alebo čiastočne kompenzované vládou. Tieto systémy sa spravidla zaznamenávali ako dotácie (alebo daňové úľavy) zaznamenané so záporným znamienkom v nemzdovej zložke nákladov práce.
Celkovo koronakríza a následný hospodársky prepad v dôsledku protipandemických opatrení viedli k zníženiu pracovných miest a okresávaniu platov. Eurostat hovorí o 5-percentnom medziročnom znížení mediánového príjmu v krajinách Európskej únie. Na Slovensku je toto zníženie zhruba 2-percentné, pričom najviac poškodené sú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Utrpeli ľudia s nízkymi príjmami
Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, kam sa zaraďujú ľudia s minimálnou mzdou a ľudia so životným minimom, najviac pocítili vplyv koronakrízy. Mnohí totiž vykonávali sezónne práce v reštauračných a hotelových zariadeniach a v priemysle, kde sa v ostatných mesiacoch znižovala výroba. Mnohí z týchto ľudí buď prišli o prácu, alebo sa im znižovali platy. Podľa prepočtov sa práve tejto skupine zamestnancov znížili od začiatku pandémie príjmy v priemere o takmer 10 percent.
Vplyv koronakrízy je veľmi nerovnomerne rozložený medzi členskými štátmi Európskej únie a je zvlášť silný pre najzraniteľnejšie skupiny pracujúceho obyvateľstva. Osoby s nízkymi príjmami majú straty 3- až 6-krát väčšie ako osoby s vysokými mzdami, a to až v polovici členských štátov EÚ vrátane Slovenska.
Kým nízkopríjmovým skupinám sa znížili platy najvýraznejšie, napríklad ľuďom s priemernou hrubou mzdou 1 113 eur v posledných mesiacoch klesli mzdy o približne 6 percent a ľudia s nadštandardnými príjmami si pohoršili len o necelé 4 percentá. V tomto smere sme si pohoršili najviac v rámci krajín V4. Najmenej platovo utrpeli Maďari. V priemere sa im platy znížili len o 3 percentá, nízkopríjmoví ľudia si pohoršili o 4 percentá.
Minimálna mzda je jedna z najnižších
Kým na Slovensku je v tomto roku výška minimálnej mesačnej mzdy na úrovni 623 eur v hrubom, v Luxembursku dosahuje 2,2 tisíc eur. U nás túto úroveň nedosahuje ani priemerná mzda v hospodárstve, ktorá je za 4Q 2020 vo výške 1 245 eur. Aj napriek tomu, že stále zaostávame za západnou Európou, za posledných deväť rokov dynamika rastu platov výrazne napredovala, a to dokonca viac ako v iných západoeurópskych krajinách. Rozdiely v mzdovom ohodnotení je napriek tomu cítiť. Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobnejších krajinách, pričom úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje.
Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca. Predstavuje 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda je v roku 2021 vo výške 3,580 eura.
- Lenka Buchláková
- Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
