Ruská ekonomika sa zdá byť pozoruhodne odolná voči náporu západných sankcií. Aj viac ako dva roky po invázii Kremľa na Ukrajinu dokáže financovať obrovské vojnové úsilie prezidenta Vladimira Putina. Existuje však aspoň jedna oblasť, v ktorej je obzvlášť zraniteľná, informuje Bloomberg.
Závod Arctic LNG 2, ktorý prevádzkuje plynárenská firma Novatek v Karskom mori na Sibíri, je kľúčovou súčasťou plánov Moskvy na zvýšenie exportu skvapalneného zemného plynu (LNG). Už niekoľko mesiacov je pripravený vyrábať a posielať dodávky na nové trhy, čo má slúžiť ako alternatíva k lukratívnemu vývozu zemného plynu potrubím do Európy.
Investícia v hodnote 25 miliárd dolárov však zatiaľ neprináša ovocie.
„Americké sankcie fungujú prekvapivo dobre,“ povedal Malte Humpert, zakladateľ Arktického inštitútu, ktorý už viac ako desať rokov monitoruje expanziu Ruska v Arktíde. „Sú naozaj v predstihu. Zablokovali Arctic LNG 2 ešte pred začatím výroby, plavidlá stoja, dodávky sú zabrzdené.“
Moskva chce do roku 2030 zvýšiť produkciu LNG trojnásobne, čím by jej ročný príjem porástol o najmenej 35 miliárd dolárov. Vďaka starším prevádzkam je Rusko v súčasnosti štvrtým najväčším vývozcom LNG na svete, ale obmedzenia týkajúce sa vlajkovej lode Arctic LNG 2 brzdia jeho snahy ísť ešte ďalej.
Odkedy administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý rok uvalila sankcie na arktický závod LNG 2, kupujúci v Číne a Indii odmietli odoberať aj zľavnený LNG. Následky pociťujú dokonca aj stavitelia lodí cítia; plavidlá v hodnote stoviek miliónov dolárov v súčasnosti uviazli v prístavoch v Južnej Kórei. Nikto ich nesmie kúpiť ani prenajať.
Aj Európska únia, ktorá sa stále opiera o ruský LNG, sa pripravuje na zavedenie niektorých vlastných opatrení. Diskutuje sa o pláne zakázať používanie prístavov EÚ na reexport ruských dodávok určených pre tretie krajiny, napríklad do Ázie.