Ruská vojna na Ukrajine trvá už tretí mesiac a na povrch vyplával celý rozsah zlyhania ruského prezidenta Vladimira Putina, píše Seth Cropsey, zakladateľ a predseda Yorktown Institute, ktorý pôsobil ako americký námorný dôstojník. Putinova pôvodná stratégia – rýchly útok na Kyjev, ktorý by zničil ukrajinský štát – zlyhala. Jeho druhá stratégia – drvivý útok na hlavné mesto – takisto zlyhala a jeho tretia stratégia – sústrediť pozornosť na Donbas – v súčasnosti visí na vlásku, zhodnotil Cropsey.
Či už Putin uspeje alebo nie, boje budú pokračovať aj cez leto a pravdepodobne aj v novom roku, myslí si Cropsey.
V súvislosti s vojenskými skutočnosťami, ktorým Putin čelí, si musí vybrať, či bude vo vojne pokračovať, správať sa k nej ako ku „špeciálnej operácii“ a dúfať, že sa mu časom podarí zlomiť ukrajinský odpor, alebo či bude za účelom dlhodobej konfrontácie mobilizovať a otvorene sa zaviaže k dobytiu Ukrajiny. Putinov prejav pri príležitosti osláv Dňa víťazstva (9. máj) nebol jednoznačný. Svoje rozhodnutie odložil, pričom dúfal, že konflikt udrží na úrovni, ktorá je v prospech domácich požiadaviek Kremľa, vysvetlil Cropsey.
Porozumieť Putinovým krokom z 9. mája si podľa Cropseyho vyžaduje tri kroky. Po prvé je potrebné vysvetliť jeho rozhodnutie rozpútať vo februári vojnu. Po druhé treba spomenúť dilemy, s ktorými sa ruská armáda potýkala. Po tretie je potrebné objasniť politické otázky, ktorým Putin a jeho režim čelia.
Rozhodnutie o vojne
Putin sa pre inváziu rozhodol z dvoch dôvodov: kultúrno-historický fanatizmus a túžba po zachovaní režimu, píše Cropsey. Je potrebné oba chápať súbežne, keďže Putinov fanatizmus tvaroval jeho vnímanie hrozby.
Ukrajina má v historickom povedomí Ruska zvláštne miesto. Je kolískou ruskej kultúry a histórie.
Nielenže je Ukrajina slovanským národom, vetvou ruského etnika, a teda neoddeliteľnou súčasťou ruského imperiálneho subjektu, no takisto jej plynú zo slávy a veľkoleposti ruského imperiálneho subjektu výhody, vysvetľuje Cropsey.
Podľa neho je Vladimir Putin výtvorom tohto ruského štátu, hoci so sovietskou maskou, a ruská obec považuje imperiálnych poddaných, ktorí si želajú tvarovať svoj vlastný osud, za opovržlivých.
Tento hlboký odpor voči rebelským poddaným vysvetľuje Putinovu nenávisť k nezávislému ukrajinskému štátu. Cropsey vysvetľuje, že nezávislosť Ukrajiny a Bieloruska je z Putinovho pohľadu historickou chybou, ktorú treba časom napraviť.
Ďalej vysvetľuje, že Putin je egocentrickým tvorom a jeho základnou túžbou je zachovať si moc. Keď v roku 2000 prevzal moc nad Ruskom, tak sa vydal na dve dekády trvajúcu cestu centralizácie a konsolidácie štátu.
Ruskú konfrontáciu so Západom teda možno z Cropseyho pohľadu vnímať ako nástroj konsolidácie štátu. Medzi rokmi 2008 a 2012 začala Putinova ideologická zmena.
Rusi, presnejšie európski Rusi žijúci v Moskve a Petrohrade, oceňujú silu. Ocenili ju v roku 1999, keď Putin vtrhol do Čečenska, a ocenili ju aj v roku 2014, keď skazenému ukrajinskému štátu ukradol Krym.
Nezávislosť Ukrajiny a jej orientácia na Západ však predstavovali pre Putinovu sebazáchovu jedinečnú hrozbu, tvrdí Cropsey.
Mylné predstavy
Putin mal dve mylné predstavy. Týkali sa neexistencie Ukrajiny a ukrajinskej agresie. Obe predstavy ho presvedčili, že ukrajinský štát je príliš nebezpečný na to, aby ho nechal nažive, objasňuje Cropsey. Keďže bola Ukrajina doslova ruskou, tak nebol dôvod očakávať, že bude obyvateľstvo či armáda klásť odpor.
Predpoklad bol taký, že Ukrajinci zložia zbrane a nebudú ochotní bojovať za režim. Ukrajinský prezident Zelenskyj by tvárou v tvár hroziacemu dobytiu Kyjeva ruskými silami utiekol a za zvukov fanfár by o niekoľko dní do Kyjeva dorazila Putinova bábka – pravdepodobne by išlo o pro-ruského oligarchu Viktora Medvedčuka. V priebehu mesiacov by sa vyhlásil plán ukrajinskej a bieloruskej integrácie do nadnárodného ruského subjektu.
Putinovým základným problémom však bolo to, že žiadna z týchto predstáv nezodpovedala realite, konštatuje Cropsey. Ukrajinský ľud podporil svoju vládu, alebo prinajmenšom aspoň prežitie svojho štátu. Rusky hovoriace obyvateľstvo a etnickí Rusi na východe boli svedkami pekla, ktoré Donbas od roku 2014 zažíval aj napriek tomu, že sa na území používal ruský jazyk a navštevovali kostoly moskovského patriarchátu. Krajina sa vzbúrila a odpor bol prudký a rozsiahly.
V tejto súvislosti sa Putin ocitol v trojitej nevýhode, ktorá sa týka ruských vojenských obmedzení, ukrajinskej stratégie a angažovanosti Západu, priblížil Cropsey.
Na Ukrajinu nebola stavaná
Ruská armáda nebola navrhnutá tak, aby vykonala operáciu na Ukrajine. Bola navrhnutá pre obmedzené nasadenia v zahraničí (Sýria a Líbya), malé imperiálne vojny (Čečensko) a umiernené regionálne projekcie sily (Gruzínsko a Ukrajina v roku 2014).
Ruskej armáde takisto chýbajú rezervy v oblasti vybavenia, ktoré sú potrebné na rýchle nahradenie strát a vytvorenie nových formácií. Cropsey vysvetlil, že Rusko má v rezerve takisto tisícky obrnených vozidiel, kusov delostrelectva a lietadiel, no vo všeobecnosti sú v biednom stave.
Aj napriek dobre organizovanému veleniu a personálnej štruktúre ruskej armády neboli jej orgány zodpovedné za plánovanie dostatočne skúsené na to, aby vykonali viacosovú ofenzívu.
Ruská bojová kapacita sa po súčasnej ofenzíve na Donbase vyčerpá, či už Rusko vyhrá alebo prehrá, myslí si Cropsey a dodáva, že sa bude musieť zastaviť, vykonať opravy a prehodnotiť situáciu.
Podľa Cropseyho plány Ruska okupovať – či dokonca anektovať – Mariupol, Cherson a väčšinu južnej časti Ukrajiny naznačujú to, že Putin sa nevzdal svojich maximalistických politických cieľov. Stále si želá zhodiť vládu v Kyjeve a buď si tam dosadiť svoju bábku alebo celú krajinu rovno absorbovať.
Tri možnosti
Cropsey to hodnotí tak, že vycúvať pre Putina neprichádza do úvahy. Z dlhodobého hľadiska musí dobyť Ukrajinu. Z krátkodobého hľadiska je však dodatočné dobytie nemožné.
Putin sa 9. mája vyjadril k svojim zámerom s Ukrajinou a Cropsey popísal, aké tri možnosti mal.
Prvou možnosťou bolo, že by Putin „vyhlásil víťazstvo“ nad Ukrajinou. Na Ukrajine síce nedošlo ani k denacifikácii, ani k demilitarizácii, no Putin mohol vyhlásiť, že Rusko dosiahlo svoje ciele, pričom zachránilo rusky hovoriace obyvateľstvo pred útlakom kyjevského režimu. Medzitým by pokračoval vo vojne, pričom by sporadicky bojoval na Donbase, zaistil ruskú kontrolu nad juhom krajiny a časom pritlačil aj Kyjev.
Druhou možnosťou bolo, že by sa Putin pochválil tým, čo už ruské sily dosiahli, no dodal by, že ešte treba odviesť kus roboty. Nemobilizoval, no môže z Ruska vyžmýkať všetky ľudské zdroje aj bez mobilizácie. Využil by napríklad žoldnierov či etnické vojenské jednotky, akými sú Kadyrovi Čečenci.
Po tretie by Putin mohol Ukrajine vyhlásiť vojnu a mobilizovať krajinu a hospodárstvo. Táto možnosť by znamenala povolanie väčších rezerv, presmerovanie zdrojov do armády a umožnila by Putinovi slobodne nasadiť na Donbas a na juh Ukrajiny ruských brancov. No kým by sa ukázali akékoľvek výsledky, tak by to trvalo šesť až dvanásť mesiacov. Časom by však Rusko získalo početnú prevahu a pomaly by postupovalo Ukrajinou až kým by ju nedobylo.
Podľa Corpseyho má posledný prístup najväčší potenciál, no nesie aj najväčšie riziko.
Po prvé, ruskej armáde môže chýbať kapacita na takéto rýchle zvýšenie počtov. Po druhé, ruské povolanie do armády by zahŕňalo aj európskych Rusov z imperiálneho jadra krajiny, ktorí doteraz pocítili následky vojny najmenej. Po tretie, ozbrojením a vycvičením obyvateľstva by Putin riskoval to, že ruskému obyvateľstvu poskytne spôsob, ako odporovať jeho vláde, vysvetlil Cropsey.
Postoj Západu
Ciele Ruska ostávajú nezmenené. Vzhľadom na neochotu Ruska mobilizovať sa, sa krajina pravdepodobne bude snažiť konsolidovať na juhu, zaistiť svoju kontrolu nad Donbasom a keď sa vojenská rovnováha jasne nakloní v jej neprospech, tak sa bude snažiť o prímerie s cieľom „zmraziť“ konflikt, myslí si Cropsey.
Podľa neho sa Kremeľ bude spoliehať na ekonomický tlak, ktorý na Západ môžu vyvinúť veľké finančné subjekty, a na narušenie v oblasti dodávok potravín, ktoré spôsobila vojna na Ukrajine, s cieľom ovplyvniť NATO, aby prinútilo Ukrajinu vyjednávať a súhlasiť s mierom, ktorý by bol fraškou, v dôsledku ktorej by časom došlo k odzbrojeniu Ukrajiny. Cropsey sa domnieva, že Putin dúfa v to, že Rusko sa o pár mesiacov či rokov bude môcť vrátiť a dokončiť, čo začalo, pričom Ukrajine bude blokovať vývozné kapacity prostredníctvom okupovania jej južných prístavov.
Západ preto musí byť pripravený na zdĺahvú konfrontáciu. Akékoľvek prímerie by podľa Corpseyho maximalistickým cieľom Ruska neprinieslo žiadne ovocie. Západ musí odmietnuť všetky návrhy, okrem bezpodmienečného stiahnutia sa ruských síl z juhu a východu Ukrajiny prinajmenšom do takej miery, ako tomu bolo pred 24. februárom 2022. Corpsey ďalej dodáva, že Západ musí trvať na skutočných zárukách zo strany Ruska v oblasti demilitarizácie, pričom by došlo k obmedzeniu síl, ktoré by Kremeľ mohol na Krym nasadiť.
Čo je podľa Corpseyho najdôležitejšie, Spojené štáty a ich spojenci musia dať Ukrajine, Rusku a všetkým ostatných mocnostiam jasne najavo, že západná koalícia Ukrajine dodá každú zbraň, strelu, kanón, tank a raketu potrebné na to, aby Rusko ustúpilo späť na svoje územie, a aby sa Ukrajine následne podarilo zaistiť svoju nezávislosť a zvrchovanosť.
Putin musí byť presvedčený o tom, že prehral a to si vyžaduje dlhodobý záväzok, uzavrel Corpsey.
Ďalšie dôležité správy
