Každý, kto cestuje po svete, si už musel všimnúť, že odpor k Západu vo svete narastá, píše pre bruselský web EUobserver Koert Debeuf, predseda ich správnej rady a profesor na bruselskej univerzite.
Prvou známkou podľa neho bolo aprílové hlasovanie o rezolúcii namierenej proti Rusku v Rade OSN pre ľudské práva, ktoré iniciovali práve západné krajiny. Mnoho členov vtedy aj napriek trvajúcej ruskej invázii na Ukrajinu nepodporilo vylúčenie Ruska z OSN. Protizápadné nálady však bolo podľa profesora možné pozorovať už oveľa skôr.
Diskusia o Iraku
V Afrike a Ázii prevláda názor, že Európa a Spojené štáty sú krajinami, ktoré rady diktujú nové pravidlá, no samy ich nedodržiavajú, keď treba. Debeuf toto tvrdenie následne ilustruje na svojich skúsenostiach z dvoch medzinárodných konferencií.
Desať dní pred spomenutým hlasovaním v Rade OSN sa zúčastnil fóra v Katare, kde sa okrem iného diskutovalo aj o ruskej invázii na Ukrajinu. Rečníci z Európy a Ameriky trvali na tom, že Rusko svojím konaním prekročilo všetky hranice medzinárodného práva a malo by za to byť sankcionované.
Bývalá pakistanská ministerka zahraničných vecí Hina Rabbaniová Kharová však mala na vec trochu iný pohľad.
Počas diskusie verejnosti pripomenula, že Spojené štáty a ich „koalícia ochotných“ v roku 2003 nezákonne napadli Irak. Ich dôvody sa napokon ukázali byť klamstvami, no svet aj tak volal po ich podpore, a nie po uvalení sankcií.
Účastníci z Európy a Spojených štátov vtedy podľa Debeufa nad jej argumentmi len mávli rukou.
Neféroví europoslanci
Ďalším príkladom údajnej západnej neférovosti je rezolúcia Európskeho parlamentu zo septembra 2022. Tá bola predmetom diskusií v rámci obchodného fóra medzi EÚ a Ugandou v Kampale a týkala sa projektu ugandského ropovodu.
Europoslanci v rezolúcii odsúdili nielen porušenia ľudských práv, ku ktorým v rámci projektu dochádza, ale aj skutočnosť, že Uganda buduje v časoch klimatickej krízy nový projekt v oblasti fosílnych palív.
Uganďanov toto rozhodnutie nahnevalo, pretože americký prezident Joe Biden doma vyzval k zvýšeniu ťažby ropy a zemného plynu, no bol to práve ich oveľa menší projekt, ktorý sa stal terčom kritiky.
Západ má pocit nadradenosti
V rámci spolupráce s tretími krajinami trvá Európa na demokracii, ľudských právach a právnom štáte. Sama má pri tom problém zastaviť ich úpadok v niekoľkých členských štátoch EÚ, konštatuje profesor.
Západ odsúdi akýkoľvek prevrat, nech k nemu dôjde kdekoľvek vo svete. Keď však jeden v januári minulého roka vo Washingtone inicioval bývalý americký prezident Donald Trump, tak západné krajiny prevažne mlčali.
Debeuf súhlasí, že Spojené štáty nemožno prirovnávať k Mali či Maďarsko k Egyptu. Aj napriek tomu však na Západe vládne akýsi pocit nadradenosti, ktorý v spojení s nikdy nekončiacimi prednáškami hnevá mnohé africké i ázijské krajiny. Afričania často hovoria: „Keď prídu Číňania, urobia nám nemocnicu, keď prídu Európania, urobia nám prednášku“.
Európskym politikom sa táto kritika nezdá fér a poukazujú na miliardy eur, ktoré investujú do projektov v Afrike, Ázii či na Blízkom východe. Takisto trvajú na tom, že keby tieto krajiny neboli až také skorumpované, tak by tieto peniaze viedli k prosperite namiesto k chudobe, ktorá trápi väčšinou týchto štátov.
Fér alebo nie, pointou Debeufovho komentára je skutočnosť, že Európa a Spojené štáty strácajú podporu zvyšku sveta, čo bude podľa neho čoskoro problémom.
Prvým testom bude klimatická konferencia COP27 v Šarm Al-Šajchu, kde možno budeme svedkami vytvorenia nových aliancií. Európa preto nemá inú možnosť, ako vážne popremýšľať nad svojou zahraničnou politikou a zmeniť svoju rétoriku, uzatvára profesor.