Zamestnávateľské zväzy kritizujú prístup vlády k podpore slovenského priemyslu

Zamestnávateľské zväzy (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republiková únia zamestnávateľov a Klub 500), ktoré združujú priemyselné podniky zamestnávajúce vyše 420-tisíc zamestnancov vyzývajú Vládu SR, aby prehodnotila svoj doterajší postoj k podpore slovenského priemyslu.

Kritizujú ministra Budaja

Zamestnávatelia vnímajú s veľkým znepokojením najmä ostatné mediálne vyjadrenia ministra životného prostredia SR Jána Budaja, ktoré odzneli v denníku SME. V súvislosti s kompenzáciou nárastu cien energií pre slovenský priemysel doslova uviedol, že: „Envirofond nie je bankomat pre priemyselníkov“, a že by bolo dobré, keby niektoré energeticky náročné výroby odišli zo Slovenska.

Považujeme to za škandalózne vyjadrenia v situácii, kedy celý vyspelý svet rieši enormný nárast cien energií a ich dopad na priemysel, pričom zodpovedné vlády hľadajú spôsoby kompenzácie tak, aby bola zachovaná výroba a pracovné miesta. Priemyselné podniky od ministra životného prostredia, ale aj od celej vlády očakávajú urýchlené legislatívne predloženie konkrétnych opatrení, ktorými bude riešiť predovšetkým zvýšenie kompenzačných príspevkov z Environmentálneho fondu SR.

Zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu

Zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine. Podniky sú pripravené splniť svoje záväzky, avšak žiadajú nastavenie správnych rámcových podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti. Slovenským výrobcom s modernou ekologickou výrobou hrozí vytlačenie z trhu, v horšom prípade zánik.

Slováci tak môžu prísť o prácu a na globálnom trhu začnú dominovať producenti, ktorí neriešia ekologické náklady. Štát žiadame, aby sa príjmy z predaja emisných povoleniek férovo vracali späť do priemyslu. Práve v tom spočíva ich zmysel. Zabojovať chceme za konkurenčnú schopnosť našich firiem, pracovné miesta Slovákov a v konečnom dôsledku aj za ekologickú výrobu.

Enormný nárast cien energií

Európska únia chce znižovať emisie CO2. Zaviedla preto emisné povolenky, ktoré dostávajú jednotlivé členské štáty a tie ich ďalej predávajú miestnym výrobcom. Keďže elektrárne sú tiež nútené kupovať emisné povolenky, tieto náklady pretavili do cien energie.

Cena elektriny sa tak za ostatné mesiace enormne zvýšila. Zdraženie pocítili nielen domácnosti či služby, ale najmä priemyselníci. Ide predovšetkým o výrobcov z hutníckeho odvetvia, ktorí pracujú so železom, hliníkom či oceľou. Ohrozený je aj sklársky a chemický priemysel, ktoré patria k energeticky najnáročnejším.

Enormný nárast cien energií sa však negatívne dotýka celého priemyslu Slovenska, a preto by sme od predstaviteľov vlády očakávali skôr konkrétne kroky smerujúce k riešeniu tejto situácie namiesto podobných nevhodných vyjadrení.

Prostriedky pre podniky z Enviromentálneho fondu sa znižovali

Firmy nedokážu zvýšené náklady preniesť do cien produktov, pretože ich cena sa určuje na globálnom trhu. Tieto výdavky má preto podľa pravidiel EÚ priemyselníkom kompenzovať štát z výnosu z predaja emisných povoleniek, ktorý sa generuje v Environmentálnom fonde SR.

Žiaľ, prostriedky prerozdelené slovenským podnikom sa každoročne znižovali, hoci príjmy fondu prudko rástli. Dosiahli už takmer miliardu eur, no firmám bolo vykompenzovaných len 30 miliónov. Znamená to, že SR nedodržala ani zákonom garantovaných 7,5 percenta. Pre porovnanie, v Česku, Nemecku či v Holandsku sa do priemyslu formou kompenzácie vráti 20 až 25 percent.

Strata konkurencieschopnosti

Naše energeticky najnáročnejšie odvetvia tak strácajú konkurencieschopnosť nielen voči ázijským krajinám, kde nie je taká prísna ekologická regulácia, ale aj voči európskym producentom z krajín s mohutnejšími kompenzačnými schémami.

Chceli by sme tiež zdôrazniť, že slovenské priemyselné firmy poctivo platia dane a odvody do štátneho rozpočtu a verejných fondov. Požadované kompenzácie z envirofondu, ktorých vyplatenie predpovedá Európska únia i náš zákon, sú len zlomkom odvedenej sumy.