Firmy budú môcť zamestnať zahraničných pracovníkov rýchlejšie a jednoduchšie, ale len v okresoch s nižšou ako päťpercentnou nezamestnanosťou a len v tých profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
„Vítame tieto zmeny, no žiaľ prichádzajú neskoro, pretože Poľsko či Česká republika zjednodušili legislatívu už dávno a tých najkvalitnejších pracovníkov si rozobrali,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Za zjednodušenie hlasovali poslanci koalície aj klub SaS, proti boli strany ĽS Naše Slovensko a SME Rodina. Poslanci OĽaNO zo sály odišli.
Päťpercentné okresy
„Prvý zoznam vybraných profesií zostaví ústredie práce v spolupráci so zamestnávateľmi a odbormi do konca júna tohto roka,“ spresnila Veronika Husárová z ministerstva práce.
Podľa hovorkyne ústredia Jany Lukáčovej na konci decembra 2017 zamestnávatelia na úradoch práce nahlásili najviac pracovných miest pre operátorov a montérov strojov a zariadení (28 100), kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov (13 704) a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov (10 743).
Prvou zastávkou pracovníkov zo zahraničia býva „ústretová a jazykovo zdatná“ cudzinecká polícia. Zdroj: Erik Adamson/Aktuality.sk
Nižšiu ako päťpercentnú mieru nezamestnanosti malo v decembri minulého roka 42 okresov Slovenska, na čele s Trnavou, kde počet evidovaných nezamestnaných klesol pod dve percentá. V ďalších 46 okresoch sa nezamestnanosť pohybovala od 5,08 percenta v Námestove až 18,48 percenta v Rimavskej Sobote.
Na výkyvy nestačí
Po novom teda firmy nebudú musieť vo vybraných okresoch a profesiách nahlasovať voľné pracovné miesta tridsať dní pred podaním žiadosti ako doposiaľ a úrady práce budú vydávať povolenia bez predchádzajúceho výberového konania medzi nezamestnanými Slovákmi.
Počet takto „zjednodušene“ prijatých zamestnancov z „mimo EÚ“ zahraničia môže podľa nového zákona tvoriť najviac 30 percent kmeňových zamestnancov firmy. „Obávam sa, že pre firmy s veľkými sezónnymi výkyvmi produkcie, napríklad výrobcov televízorov, logistickým firmám či pekárňam to nebude stačiť, pretože v špičke navyšujú stavy aj o sto percent,“ upozorňuje riaditeľ pracovnej agentúry Express People Peter Dosedla.
„Pre zjednodušenie celého procesu je teraz kľúčové, aby ministerstvo vnútra posilnilo kapacity cudzineckej polície a ministerstvo zahraničných vecí kapacity diplomatických zastúpení. Máme predbežný prísľub, že sa tak stane,“ hovorí Andrej Lasz zo Zväzu elektrotechnického priemyslu SR. Proces vydávania pracovného povolenia a povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania totiž v súčasnosti často trvá mesiace až trištvrte roka.
Sociálny dumping
Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí potrebujú pracovné povolenie alebo modrú kartu môžu byť na Slovensku naďalej zamestnaní len v pracovnom pomere. Výnimky platia pre vedcov, diplomatov či pedagógov. Pracovné podmienky či platy v týchto prípadoch musia byť rovnaké pre slovenských aj zahraničných pracovníkov.
Naďalej bude možné aj vysielanie pracovníkov tretích krajín z iných členských krajín EÚ, napríklad Srbov z Rumunska alebo z Maďarska. Pre zamestnávateľa, ku ktorému budú vyslaní na výkon práce sa však zavádza povinnosť, aby pre nich zabezpečil primerané ubytovanie a doložil doklad o pobyte v danej krajine EÚ.
„Podporné dokumenty môžu napomôcť pri kontrole, či naozaj ide o vyslanie. Novelou sa ruší možnosť „vysielania“ na základe obchodnej zmluvy priamo z tretej krajiny na dlhšie obdobie, pretože na tento účel v súčasnosti slúži povolenie na zamestnanie,“ vysvetľuje V. Husárová z ministerstva práce.
Na Slovensku aktuálne pracuje približne 50-tisíc zahraničných pracovníkov, ich počet sa za dva roky zdvojnásobil. Väčšinu tvoria občania členských krajín EÚ, ktorí nepotrebujú povolenie na prácu. Počet pracujúcich z tretích krajín však v uplynulých dvoch rokoch prudko stúpol. Mnohé pracovné agentúry po sprísnení podmienok firmám oficiálne nedodávajú zamestnancov, ale svoje služby.
