Udalosť tohto týždňa je jednoznačne smrť Ronalda Coaseho, nobelovského ekonóma, na ktorého výskume stojí veľká časť súčasnej praktickej i teoretickej ekonómie. V časoch pred teóriou hier pritiahol do centra vedeckého záujmu dnes už samozrejmé veci ako externality či vplyv transakčných nákladov na rozhodovanie.
„Myslel som si, že je mŕtvy už dávno,“ reagoval na Twitteri jeden z ekonómov, keď sa zverejnila informácia o smrti R. Coaseho. Vcelku logický predpoklad pri človeku, ktorý prvú významnú prácu publikoval v roku 1937. Nekrológy publikovali všetky dôležité médiá (vrátane eTREND.sk), jeden z informatívnejších ponúka napríklad BBC.
Kto si ale chce prečítať, čo všetko táto legenda dosiahla – málokomu z ekonómov sa podarí mať po sebe pomenovanú niektorú z dôležitých poučiek, a Coaseho teoréma takou určite je – môže siahnuť po článkoch, ktoré vyšli pri príležitosti jeho stých narodenín. NPR ponúka krátky rozhovor z roku 2012, ktorý je prekvapivo úprimný („Mýlil som sa tak veľa krát, že sa tomu už vôbec nečudujem,“ hovorí napríklad R. Coase), New York Times Coaseho vplyv podrobne zanalyzoval pred tromi rokmi, no najlepšie svoju prácu zhrnul R. Coase sám vo svojej prednáške pri prevzatí Nobelovej ceny.
Kto je budúcim Yahoo, Googlom, Skypom? New York Times ponúka osem príbehov technológií, ktoré majú šancu sa zásadne presadiť. WhatsApp už teraz napríklad nahrádza SMSkovanie na smartfónoch – a často aj samotný Google Talk/Hangout, ktorý je na androidových telefónoch predinštalovaný. Vo výpočte chýba asi už len nový ovládač LeapMotion.
Pri technológiách treba ešte chvíľku zostať, predsa len dohoda ako tá v prípade Microsoftu a Nokie nevzniká každý deň. Mimochodom, softvérový gigant zaplatil za Nokiu menej ako za Skype (ten stál 8,5 miliardy dolárov, Nokia o zhruba miliardu menej). Zaujímavý pohľad na transakciu ponúka magazín Slate, pričom si dovolil dokonalú úvodnú vetu: Windows is dead.
To, že „big data“ môžu pomôcť nielen v biznise, ale aj v bežnom živote, ukazuje Google. Zanalyzoval, prečo a ako zamestnanci firmy jedia sladké a pustil sa do zmeny ich návykov, aby obmedzili obezitu. Behaviorálna ekonómia využitá v praxi. Richard Thaler a Cass Sunstein, autori vplyvnej knihy Nudge, musia byť nadšení, že nimi navrhované nápady nachádzajú uplatnenie vo firmách.
Často sú najzaujímavejšími vecami tie, ktoré považujeme za samozrejmé. Práve preto, že sa samozrejmými stali. Napríklad také rozloženie telefónnych tlačidiel – prečo sú rozmiestnené v štvorci 3x3, na pôvodných telefónoch i v súčasných mobiloch? Prečo nie sú do kríža či oblúka? The Atlantic vytiahol dizajnový dokument Bell Labs z čias, keď sa tvorili tlačidlové telefóny a ukazuje 17 variánt, ktoré firma testovala.
Kniha na tento týždeň nemôže byť nič iné ako čerstvý počin Tima Harforda, asi najznámejšieho ekonomického popularizátora. Jeho novinka The Undercover Economist Strikes Back sa púšťa do asi najkomplikovanejšej oblasti na vysvetľovanie – do makroekonomiky. A robí to tak bravúrne, že by mohol pokojne nahradiť učebnice na vysokých školách. Študenti (a aj mnoho profesorov) by si makroekonomiku nielen pamätali, ale aj by jej rozumeli a bavila by ich. TREND v niektorom z budúcich čísel prinesie recenziu a aj rozhovor s autorom.
