„Realita je taká, že zamestnávatelia nedostávajú od svojich zamestnancov podnety. Situácia sa žiadnym spôsobom nezmenila oproti stavu, keď sme zákon nemali,“ uviedol právnik TIS Pavel Nechala. Dodal, že hlavným dôvodom je chýbajúca informačná kampaň o možnostiach ochrany.
Nechala povedal, že ochranu v spomenutom o bdobí dostalo len 11 oznamovateľov. To je podľa neho menší počet ako v Srbsku a v Slovinsku, ktoré podobný zákon zaviedlo približne v rovnakom čase ako Slovensko.
Podľa prieskumu, ktorý si TIS nechala vypracovať, ochota nahlasovať korupciu v krajine síce stúpa, naďalej však približne polovica obyvateľov by korupčné prípady úradom zrejme alebo určite nenahlásila.
Pracovníci TIS tiež testovali postup slovenských úradov pri nahlasovaní whistleblowingu. Z výsledkov vyplýva, že päť z ôsmich inšpektorátov nerozpoznalo, že išlo o oznamovateľa nekalých praktík a neposkytlo informácie o ochrane.
„Opäť je tu ďalšia situácia, ďalší zákon, ktorý sme prijali, ale výsledky v praxi sú mizivé,“ povedal na margo praktického uplatňovania zákona riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Slovenský zákon chráni zamestnancov a funkcionárov, ktorí sa v súvislosti s výkonom práce dozvedia o trestných činoch korupcie, machinácií pri zadávaní verejných zákaziek, čerpaní peňazí z európskych fondov a ďalších deliktoch a oznámia to úradom.
Finančná odmena neláka?
Okrem získania ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch oznamovateľ nekalej činnosti môže od štátu dostať finančnú odmenu, v súčasnosti až 20 250 eur. Takú čiastku zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku zarobí asi za dva roky.
„Finančná odmena nebude tou hlavnou motiváciou oznamovateľov, hlavnou motiváciou bude skôr snaha zmeniť stav,“ povedal P. Nechala. Na odmenu má oznamovateľ nárok v prípade, že páchateľ bude uznaný vinným alebo sa preukáže spáchanie iného deliktu. TIS nemá informácie, že by zmieňovanú odmenu na Slovensku dosiaľ niekto obdržal.
Téma whistleblowingu sa na Slovensku dostala do centra pozornosti po tom, čo bankár a asistent opozičného poslanca nazeral okrem iného do účtov ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Minister následne priznal obchodné aktivity s kontroverzným podnikateľom, ktorý čelí podozreniu z daňových podvodov a kvôli ktorému sa opozícia na mimoriadnej schôdzi parlamentu neúspešne pokúsila odvolať R. Kaliňáka z funkcie