Scott Santens rád spomína aforizmus o chytaní rýb. „Ak dáš človeku rybu, tak sa naje na jeden deň. Ak ho naučíš chytať ryby, bude jesť celý život.“ 37-ročný americký aktivista sa momentálne snaží zistiť, čo sa stane, ak niekto zostrojí robota na chytanie rýb. Budú ľudia hladovať, ale budú vďaka technickej inovácii všetci najedení?

Nezamestnanosť už nie je len dočasnou záležitosťou, ale trvalým systémovým problémom, ktorý sa týka veľkého množstva ľudí aj na Slovensku. V Holandsku alebo Nemecku je nízka nezamestnanosť len preto, že ľudia pracujú na čiastočný úväzok a tento trend sa rozmáha aj do iných krajín.

Otázka preto znie: Môžu niekedy všetci občania získať prácu na plný úväzok, keď sa ľudia už od začiatku industriálnej éry usilujú o to, aby mechanizácia a automatizácia prácu ľudí nahradila? Nemali by sme uvažovať o tom, ako výsledky a zisky robotickej práce prerozdeliť medzi ľudí?

Jedným z riešení je nepodmienený základný príjem, čo je finančná dávka od štátu v istej výške, ktorá by bola vyplácaná každému občanovi bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Dávka by každému zabezpečila základný životný štandard a nikto by neskúmal, či je človek bohatý alebo chudobný, či pracuje, alebo len doma leží na pohovke alebo pracuje ako dobrovoľník. Na druhej strane by štát prestal vyplácať dávky v nezamestnanosti, štipendiá alebo iné sociálne dávky ako rodičovské prídavky.

Experiment na riešenie budúcnosti

S. Sanders je jedným z najaktívnejších podporovateľov tejto myšlienky a na sociálnej sieti Reddit, kde pôsobí ako administrátor, má takmer 30-tisíc podporovateľov. Pred pár mesiacmi rozbehol vlastný projekt, kde chce formou crowdfundingu vyzbierať tisíc dolárov na mesiac, z ktorých by žil (aktuálne by sa mu dobrovoľníci poskladali na vyše 800 dolárov mesačne).

„Ide skôr o experiment, ako šíriť túto myšlienku. Verím, že základný príjem je riešenie a nie je to otázka budúcnosti, ale realita už dnes. Bez základného príjmu budú nerovnosť a chudoba rásť, stredná trieda sa neustále zmenšovať a bohatí budú ešte bohatšími,“ povedal pre TREND.sk.

Jedným z hlavných aspektov základného príjmu je možnosť človeka povedať „nie“ zamestnávateľovi. V ére vysokej nezamestnanosti sú vo výhode firmy, ktoré stanovujú plat a podmienky zamestnanca, ktorý ich musí akceptovať. Inak hrozí, že nebude mať za čo zaplatiť hypotéku alebo jedlo pre svoje deti, tvrdí Američan.

Základný príjem vo výške tisíc dolárov by to vyriešil a bežnému človeku by zabezpečil „kyslík pre slobodnejší život“. „Tento program by navyše eliminoval množstvo sociálnych programov štátu. Ak si nájdete prácu, tak väčšinu z nich stratíte a spoliehate sa na plat od zamestnávateľa. Ak si nájdem prácu ja, pôjde o dodatočný príjem, pretože chcem pracovať a chcem mať vyšší príjem. Obavy, že ľudia nebudú pracovať, sa nepotvrdili na experimentoch, ktoré sa už realizovali,“ tvrdí S. Sanders. No nie tak celkom.

Budeme menej pracovať

Najznámejším je experiment v kanadskom mestečku Dauphin, v provincii Manitoba. V rokoch 1974 až 1979 program Mincome rozdával peniaze celej populácii, na občana vychádzala dávka na približne 3 400 dolárov.

Evelyn L. Forgetová, ekonómka z University of Manitoba, popísala výsledky experimentu v roku 2011 v správe Mesto bez chudoby, ktorú vydala v roku 2011.

Výsledok experimentu ju prekvapil. Základný príjem znížil chudobu v Dauphine a efekt mal aj na pracovný čas, ktorý znížil. Stalo sa to predovšetkým medzi mladými ľuďmi, ktorí namiesto práce pokračovali vo vzdelaní. Podobne sa rozhodli aj matky, ktoré využili finančnú slobodu na to, aby sa zamerali na výchovu svojich detí.

„Experiment zistil, že pracovné úsilie sa v rodine znížilo o 13 percent, u hlavného živiteľa rodiny o tretinu,“ píše ekonómka v správe. Na druhej strane ľudia menej vyhľadávali lekára (hospitalizácie klesli o 8,5 percenta), znížil sa podiel duševných porúch, zvýšila sa pôrodnosť, no zároveň lepší príjem predovšetkým matiek zapríčinil rastúci počet rozvodov.

Celý experiment, ktorý zahŕňal garantovaný príjem pre vyše tisíc rodín, stál 17 miliónov dolárov, tri švrtiny hradila federálna vláda, zvyšok provincia. „Ak dôjde k redukcii pracovných hodín, človek má viac času, aby si našiel lepšiu prácu, ktorá je lepšie platená a ktorá by ho bavila. Výsledok je, že ľudia sú ochotní podstúpiť riziko a rozbehnúť aj vlastné projekty,“ dodáva S. Sanders.

Základný príjem umožnil podnikať

Experiment v africkom štáte Namíbia podľa S. Sandersa dokázal, že zavedením základného príjmu sa zvýšil počet ľudí pracujúcich ako SZČO o vyše 300 percent.

Projekt sa rozbehol v januári 2008 v oblasti Otjivero-Omitara vzdialenej asi 100 kilometrov od hlavného mesta Windhoek. Necelých tisíc obyvateľov počas dvoch rokov dostávalo mesačne 100 namíbijských dolárov (asi sedem eur).

Peniaze na rozbehnutie projektu obstarala organizácia Basic Income Grant (BIG), ktorú tvoria namíbijské pracovné odbory, cirkev a mimovládne organizácie.

  • Za prvý rok existencie projektu klesol počet domácností žijúcich pod hranicou chudoby z 86 na 43 percent (po odpočítaní imigrantov dokonca na 16 percent).
  • Chudobní Afričania využili peniaze na riešenie situácie s nedostatkom potravín pre seba a svoje deti, investovali do vzdelania a zdravia.
  • Nezamestnanosť klesla zo 60 na 45 percent a priemerný príjem sa zvýšil o 29 percent.
  • Percento podvyživených detí v oblasti kleslo počas jedného roka zo 42 na 10 percent a obyvatelia začali oveľa častejšie navštevovať miestne zdravotné kliniku.
  • Obavy, že sa zvýši užívanie alkoholu, sa nepotvrdili. Naopak, ľudia sa dohodli, že krčmy boli v deň, keď miestni dostávali základný príjem, zatvorené.
  • Poklesol aj počet krádeží dobytka (o 43 percent), deti navštevovali školy a ľudia si rozbehli vlastné živnosti, čím sa zamestnanosť zvýšila zo 45 na 55 percent.

Najnovší experiment sa rozbehne budúci rok v holandskom meste Ultrecht v spolupráci s University of Utrecht. „Z odhadovaných 300 ľudí, ktorí sa projektu zúčastnia, má byť skupina najmenej 50 osôb takých, ktorí dostanú bezpodmienečný základný príjem a nebudú podliehať žiadnej regulácii, takže aj keď si nájdu zamestnanie alebo iný zdroj príjmov, budú to mať ako peniaze navyše a neprídu o základný príjem,“ vysvetlila Nienke Horstová, projektová manažérka mesta Utrecht.

Na testovanie budú vytvorené tri skupiny (jednotlivec dostane mesačne 900 eur, rodina alebo pár 1 300 eur) s rôznymi úrovňami regulácie, ktoré sa budú porovnávať s kontrolnou skupinou, na ktorú sa bude vzťahovať súčasný sociálny systém v Holandsku.

Experiment sa snaží spochybniť predstavu, že ľudia, ktorí dostávajú verejné peniaze, musia úrady strážiť a regulovať. Tradičná kritika základného príjmu znie, že takýto krok nebude motivovať ľudí k práci, a tým poškodzuje ekonomiku (čo je čiastočne pravda, ale úspory na zdravotníctve a v oblasti iných sociálnych dávok sú nepopierateľné).

„Ľudia hovoria, že sa nebudú snažiť nájsť si prácu," povedala Horstová pre magazín Quartz. „Zistíme, či je to skutočne tak. Myslíme si, že viac ľudí bude o niečo šťastnejších a nájdu si prácu aj tak,“ dodala.

Základný príjem je aktuálna téma aj vo Fínsku, ktorej je naklonená vláda. Podľa prieskumu organizácie BIEN Finland 52,5 percenta poslancov v novom parlamente podporuje základný príjem. V predvolebnej ankete kandidáti odpovedali na otázku, či súhlasia s týmto vyhlásením: "Fínsko by malo zaviesť základný príjem a nahradiť ním súčasný minimálny systém sociálnej starostlivosti." Mnoho kandidátov, ktorí odpovedali kladne, miesto v snemovni skutočne získali.

Téma sa pravidelne objavuje aj v Nemecku, Veľkej Británii, Maďarsku, Francúzsku alebo vo Švajčiarsku. Na jeseň roku 2013 získala švajčiarska iniciatíva za základný príjem viac ako 100-tisíc podpisov potrebných k národnému referendu. Federálna rada vo Švajčiarsku odporučila v referende návrh odmietnuť. Aj napriek tomu sa národné referendum bude konať pravdepodobne v roku 2016. Referendum preslávil podnikateľ Daniel Häni, keď v bývalej banke v Bazileji otvoril v roku 1999 kaviareň, kde môžete hodiny sedieť a nič si nemusíte objednať.

Cieľom jeho iniciatívy nie je za každú cenu vtlačiť do švajčiarskej ústavy vetu, aby štát zaisťoval základný príjem, ktorý by občanom umožnil dôstojný život, ale skôr šíriť myšlienku do celého sveta. Aj preto D. Häni s kolegom Ennom Schmidtom natočili ešte v roku 2008 dokumentárny film s názvom Grundeinkommen - ein Kulturimpuls.

Ako základný príjem financovať?

Najspornejším problémom celej diskusie o základnom príjme je náročné financovanie celého modelu. Pred pár mesiacmi na Slovensku vyšiel preklad knihy Materiální podmínky svobody od španielskeho ekonóma Daniela Raventósa.

Pre toho, kto chce vedieť o tejto téme všetko, odporúčame práve túto knihu. Tvrdí, že základný príjem by vyriešil problém chudoby v Európe - pomohol by chudobným pracujúcim, ktorých počet v Európe narástol skoro na štyri percentá populácie. Rovnako by napríklad zvýšil platy v najnenávidenejších profesiách a posilnil by postavenie zamestnancov vo firmách. „Je nástrojom, ktorý posilňuje postavenie pracovnej sily ako celku. Poberanie základného príjmu umožní čeliť pracovným sporom v podmienkach oveľa menšej neistoty,“ tvrdí ekonóm.

Ďalší efekt by bol v podobe zrovnoprávnenia žien, ktoré sa starajú o deti a ktoré by vďaka tomu boli menej závislé na manželoch. V konečnom dôsledku by garantovaný príjem uľahčil celoživotné vzdelávanie a podstupovanie rizika tým, ktorí sú kvôli ekonomickému prežitiu závislí na existujúcom zamestnávateľovi.

„Základný príjem by znamenal zásadný faktor pre stabilizáciu spotreby a pre udržanie dopytu v dobách krízy a to hlavne u sociálne slabších skupín obyvateľstva,“ píše D. Raventós.

Autor detailne opisuje históriu a filozofiu základného príjmu, ale najzaujímavejšia pasáž je kapitola o financovaní systému. Problém je, že riešenie, ktoré používa, je postavené len na zvyšovaní dane. „Návrh na financovanie základného príjmu spočíva v zásadnej reforme súčasného systému dane z príjmov fyzických osôb,“ píše D. Raventós. Program, ktorý navrhuje, je aplikovaný z databázy údajov 110-tisíc daňových priznaní Kataláncov.

D. Raventós si dal tú námahu všetko prepočítať z reálnych dát, preto je „uveriteľnosť“ jeho modelu presvedčivá.

V ambicióznom príklade navrhuje mesačný garantovaný príjem vo výške 451 eur (ročne 5 414 eur), v prípade maloletých je navrhnutá polovičná suma. Aby sa systém financoval sám, musí polovica Kataláncov zarobiť „netto“ príjem, ktorý by náklady pokryl. To znamená, že na základe stanovených kritérií by sa vyžadovala nominálna sadzba dane fyzických osôb na úrovni až 49,9 percenta, čím by systém dodatočne získal 32,6 miliardy eur.

„Podiel tých, ktorí reformou získajú čistý zisk, dosahuje 63,3 percenta,“ tvrdí španielsky ekonóm. K nim je potrebné ešte pripočítať 26 percent ľudí, ktorí neboli zahrnutí v databáze daňovníkov. Ekonóm navrhol aj dva skromnejšie príklady, kedy vychádza z ročného garantovaného príjmu pre dospelákov vo výške 2 707 eur a pre deti do 18 rokov vo výške 1353,5 eura ročne. Daň pre príjmy fyzických osôb, ktorá by systém finančne vykryla, by bola stanovená na úroveň 29,67 percenta. „Skromnejší model predpokladá, že reforma prinesie čistý prospech 70,72 percentám obyvateľom,“ tvrdí D. Raventós.

Tretí príklad je podľa autora knihy najzaujímavejší – dospeláci by dostávali ročný príjem 2 132 eur, deti 1 066 eur. Tento príklad by nabúral jednotnú sadzbu dane:

  • Do čiastky 4 000 eur by daňovníci platili 15 percent
  • od 4 000 do 13 800 eur by platili daň vo výške 24 percent,
  • 28 percent by platili daň tí, ktorí ročne zarobia od 13 800 do 25 800 eur
  • od 25 800 do 45-tisíc eur by sa zdaňovali 37 percentami
  • 45 percentami v prípade zamestnancov s príjmom nad 45-tisíc eur ročne

Autor nepredložil žiadne iné riešenie, ale k jeho cti slúžia detailné prepočty, v ktorých sa skutočne pokúsil načrtnúť reálne riešenie systému. Modely tak dávajú teórii v knihe reálne kontúry, aj keď je zvyšovanie daní a taká rozsiahla reforma (ostatné sociálne dávky by vymizli) mimoriadne citlivá záležitosť.

Výpočet z Belgicka

V Belgicku nedávno predstavili model, kde by základný príjem bol 1 500 eur mesačne a pre deti do 18 rokov 200 eur. Dali si tu námahu a model prepočítali. Celkové náklady ich vyšli na 187,4 miliardy eur. Ako ich teda našli: ak by zrušili všetky dávky v nezamestnanosti, zrušili by sa dôchodky pre seniorov, materské a rodičovské dávky a iné sociálne príspevky ušetrili by 70,7 miliardy eur.

Ostáva nájsť zvyšných 116,7 miliardy eur. Zrušením dávok by sa značne zredukoval aj počet zamestnancov verejnej správy a reformou by štát ušetril 25,5 miliardy eur. Zvyšných 91,2 miliardy by Belgicko našlo v daňovej reforme: zvýšením DPH na 25 percent (16 miliárd eur) a ďalšie miliardy by krajina získala z 25-percentného zdanenia majetku aj kapitálových výnosov.

V Belgicku sú dane z majetku šesť percent, ale dane z práce 43 percent. Tento rozdiel navrhujú úplne zmazať a zaviesť priemernú daň z majetku i príjmu 25 percent (dane by však boli progresívne). Po dokončení výpočtu zvýšilo 4,2 miliardy mesačne naviac do rozpočtu.