Základný príjem na Aljaške: Ľudia pracovať neprestali, aj keď peniaze dostávajú len tak

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začala na americkej Aljaške ťažba ropy vo veľkom. Štát zaznamenal obrovský nárast príjmov, čo prinieslo obavy, keďže sa politikom relatívne rýchlo podarilo minúť 900 miliónov dolárov. Medzi obyvateľmi navyše vzrastalo znepokojnenie nad prílišnou závislosťou krajiny od ťažby ropy a nad prípadným problémom, keď by došlo k výraznejšiemu zníženiu produkcie. Riešením sa stal Aljašský trvalý fond (Alaska Permanent Fund), ktorého fungovanie sa zapísalo aj do tamojšej ústavy.

Jeho základom je, že minimálne 25 percent zo všetkých druhov príjmov súvisiacich s ťažbou ropy musí byť umiestnených do tohto fondu. Vďaka tomu je možné diverzifikovať investície a zaručiť, že výnosy z ťažby budú prístupné aj budúcim generáciám (a zároveň zabrániť politikom, aby peniaze bezhlavo minuli). O fond sa oficiálne stará Alaska Permanent Fund Corporation a v polovici minulého roku bola hodnota zverených prostriedkov na úrovni 61 miliárd dolárov (približne 49 miliárd eur).

Od roku 1982 sa pritom časť týchto prostriedkov každoročne rozdávala obyvateľom Aljašky. Dividenda je približne vo výške desiatich percent priemerných návratov počas posledných piatich rokov. V roku 1984 šlo o 331 dolárov, v 1996 prekonala hranicu tisíc dolárov a vrchol dosiahla v roku 2015 na úrovni 2 072 dolárov.

Celkovo bolo pomocou fondu obyvateľom rozdelených takmer 22 miliárd dolárov. Peniaze dostáva každý obyvateľ (bez ohľadu na vek, teda aj novorodenci), ktorý na území Aljašky žil minimálne posledných 12 mesiacov, teda aj permanentní rezidenti alebo utečenci. Výnimku tvoria osoby, ktoré boli za posledný rok odsúdené za trestné činy.

Samotní obyvatelia si finančnú pomoc od štátu pochvaľujú. Reprezentatívny prieskum z marca a apríla minulého roka ukázal, že pre 40 percent z nich mala ročná dividenda zásadný alebo aspoň čiastočný dopad na ich životy za posledných päť rokov. Dvadsať percent respondentov uviedlo, že dividendy v ich prípade nepriniesli žiaden rozdiel.

Čo sa týka ich názoru na to, ako dividendy ovplyvňujú ich pracovné návyky – 55 percent označilo, že nemali žiaden efekt, 21 zaznamenalo pozitívne a 16 percent negatívne dopady. Väčšina Aljašťanov tak uznáva, že dividendy nemajú žiaden, alebo len malý vplyv na ich prácu.

Skúmanie základného príjmu

Prejavené preferencie v dotazníkoch však často nemusia reprezentovať ozajstný stav. Preto sa na dostupné dáta pozrela dvojica vedcov z University of Chicago a University of Pennsylvania a publikovali štúdiu o vplyvoch univerzálnych a permanentných peňažných transferov na trh práce.

Ide tak o relevantné výsledky v rámci výskumu dopadov takzvaného základného príjmu, ktorý by ľuďom garantoval pravidelný príjem peňazí bez ohľadu na to, či pracujú, alebo dobrovoľne nepracujú, či aký je ich zdravotný stav. Človek by mohol mať ďalšie príjmy zo svojho zamestnania, ktoré si môže aj nemusí nájsť. Základný príjem by dostal tak či tak.

Podobné experimenty sa už testujú vo svete, napríklad vo Fínsku, v kanadskom Ontariu alebo v startupovom akcelerátore Y Combinator aj v kalifornskom Oaklande. Zaujímavosťou môže byť, že Švajčiari v referende myšlienku odmietli.

Kritici základného príjmu upozorňujú hlavne na to, že