Základné školy sú v takom stave, že je načase biť na poplach

Verejný priestor ovládli pobúrení Bratislavčania pre chystanú reguláciu (elitných) osemročných gymnázií, ktorá by mala prakticky osekať počet prvých tried najmä na cirkevných a súkromných gymnáziách. 

Spôsob, akým sa kvóty na osemročné gymnáziá zavádzajú do praxe a taktiež komunikujú, je naozaj prejavom diletantizmu. Či už zo strany ministerky školstva Martiny Lubyovej, ako aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý má od zavedenia reformy ESO už v kompetencii aj túto časť školstva.

Lenže tak, ako je evidentné, že máme problém s druhým stupňom na základných školách, tak sa mnohí odborníci zhodujú, že osemročné gymnáziá v priemere veľmi nepomáhajú talentovaným deťom a tým, ktorí zostávajú v štátnych základných školách môžu ešte aj škodiť. Zdanlivo dve nesúvisiace témy majú pritom roky dobre známeho spoločného menovateľa – zdecimované základné školstvo, ktoré sa neustále zhoršuje.

Nárast nerovnosti

Priemerné výsledky testovania desaťročných žiakov základných škôl ukazujú, že naše deti nedosahujú ani výnimočne dobré, ani hrozivo zlé výsledky. Napríklad v čitateľskej gramotnosti štvrtákov (štúdia PIRLS 2016) sme na úrovni priemeru Európskej únie, aj keď zaostávame za priemerom OECD. Za nami sú okrem exotických destinácií napríklad aj krajiny ako Francúzsko či Španielsko. Nemecké deti sú na tom takmer totožne ako tie naše.

Ani minulotýždňové celkové výsledky piatakov v matematike a v slovenskom jazyku neznepokoja. I keď dôvodom môže byť aj fakt, že výsledky žiakov nevieme porovnať v čase a možnosť porovnať sa so zahraničím v tomto prípade nemáme.

Hrozivé je niečo iné. Obe testovania ukazujú na rapídny rast nerovnosti medzi tými deťmi, ktoré pochádzajú z dobrých pomerov, a tými, ktoré nie.

Nejde o súboj Bratislavy a východu

Dobre to ilustruje štúdia PIRLS, ktorá meria takzvaný socioekonomický index. Ten sa pozerá na vzťah medzi výsledkami testovaných štvrtákov a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny. Len tri krajiny majú tento ukazovateľ nižší ako Slovensko (Čile, Bulharsko, Taliansko), a ešte aj dve z toho (tie európske) napriek tomu dosahujú s deťmi zo znevýhodneného prostredia v testoch lepšie výsledky ako my.

Jednoducho, ak porovnáme slovenské deti z rodín s veľkými alebo priemerne veľkými zdrojmi s priemerom EÚ či OECD v rovnakej kategórii, zistíme, že dosahujú slušné priemerné výsledky. Slovenské deti z opačného konca, teda z rodín s malými zdrojmi, dosahujú katastrofálne výsledky. Nielenže sú najhoršie v