Pre niektorých je to barbarský spôsob zaobchádzania so zvieratami. Iní to však považujú za skvelý obchod. Až do januára boli poľské bitúnky obľúbeným miestom, kde sa vykonávalo rituálne zabíjanie zvierat tak, ako to vyžadujú židovské a moslimské tradície, teda nechať zviera vykrvácať za plného vedomia.
Kóšer a halál mäso sa potom vyvážalo do Európy aj do krajín ako Egypt, Irán či Izrael. Lenže koncom minulého roka poľský ústavný súd tieto praktiky zarazil, a krajina tak prichádza o milióny eur, napísala agentúra AP. Aj preto teraz poľská vláda zvažuje, že by rituálne zabíjanie zvierat za určitých podmienok znovu povolila novým zákonom.
Aj keď je poľská kuchyňa založená najmä na bravčovom mäse, ktoré je pre moslimov a židov zakázané, krajina si počas posledných pár rokov vydobyla jedinečné postavenie aj na trhu s halál a kóšer mäsom. Vývoz tohto produktu každý rok rástol o 20 až 30 percent.
"Boh nám nadelil dobré jedlo, dobrú pôdu a dobré poľnohospodárske zvieratá. Moslimským krajinám zase dal to, čo sa skrýva pod povrchom - čierne zlato," hovorí mufti Tomasz Miśkiewicz, hlavný moslimský predstaviteľ v Poľsku. "Sú krajiny, kde žije veľké množstvo obyvateľov, ako napríklad Egypt či Indonézia, ktoré potrebujú toto jedlo a nemajú dostatok zvierat, ktoré by im mäso vyprodukovali," dodáva.
Špecifické spracovanie mäsa mala vždy na starosti židovská a moslimská komunita v Poľsku. Toto priemyselné odvetvie však ponúkalo aj ďalšie tisíce pracovných miest aj pre Poliakov iných vyznaní. Teda len dovtedy, než zakročili ochrancovia zvierat a poľský ústavný súd im dal za pravdu a rozhodol, že tento druh usmrcovania zvierat je protiústavný. To však zástupcovia menšín odmietajú. Ako uviedol hlavný poľský rabín Michael Schundrich, v židovských tradíciách malo blaho zvierat vždy svoje pevné miesto. "Viac ako 3 000 rokov dochádza k usmrcovaniu zvierat takým spôsobom, aby trpeli čo najmenej," dodal M. Schundrich.
Zástupcovia poľského mäsového priemyslu sa do debaty, ktorý zo spôsobov zabíjania je pre zvieratá šetrnejší, nijako nezapájajú. Dôležitý je pre nich najmä obchod a zisk. Aj premiér Donald Tusk by bol rád, keby sa produkcia halál a kóšer mäsa do jeho krajiny opäť vrátila. Preto už jeho kabinet predložil nový návrh zákona, ktorý by to umožňoval. V legislatíve je samozrejme upravená aj oveľa väčšia ochrana zvierat.
Poľskí poslanci sa majú týmto zákonom zaoberať v najbližších niekoľkých týždňoch. Vzhľadom na to, že má vláda v zákonodarnom zhromaždení väčšinu, návrh zrejme prejde. Očakáva sa však veľmi vášnivá debata. Zástupcovia priemyslu by najradšej videli legislatívu v platnosti už teraz, krajina podľa nich prichádza o milióny eur.
"Zakázať rituálne zabíjanie bola obrovská chyba s nepredstaviteľnými následkami," hovorí Witold Choiński z organizácie Polskie Mieso, ktorá zastrešuje producentov mäsa. Žiadne oficiálne štatistiky nie sú k dispozícii, avšak straty budú podľa neho obrovské.
Toto priemyselné odvetvie zarábalo každý rok okolo 500 miliónov eur a teraz už takmer pol roka stojí. Každý rok sa z krajiny vyvážalo 100-tisíc ton kóšer alebo halál hovädzieho a 100-tisíc ton hydinového mäsa. Nástupcami Poľska sa podľa muftího T. Miśkiewicza postupne začínajú stávať Maďarsko, Lotyšsko, Česká republika aj Bosna.
Poliaci boli ešte nedávno len krôčik od podpisu dlhodobej zmluvy o odbere halál potravín so Saudskou Arábiou. Z dokončenia kontraktu však zišlo práve kvôli nejasnej situácii v krajine.
Mnoho poľských spoločností, ktoré sa týmto priemyselným odvetvím zaoberali, je pred krachom a o prácu tak môže prísť až 6-tisíc ľudí. "To si Poľsko nemôže dovoliť. Väčšina producentov mäsa sídli v miestach, kde si ľudia inú prácu nenájdu. A žiadny kabinet nemôže predsa dopustiť, aby sa v čase finančnej krízy zrazu ocitlo na ulici 6-tisíc ľudí," uzatvára W. Choiński.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
