Zákonodarcovia v EÚ pritom poukazujú na zdravotné riziká. Opierajú sa o štúdie, ktoré spájajú fosfáty s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Majitelia reštaurácií, ale aj výrobcovia mäsových produktov tvrdia, že tieto aditíva sú potrebné na to, aby nakrájané mäso zostalo šťavnaté a aromatické. Navyše, niektoré údeniny, ktoré tiež obsahujú fosfáty, sa budú môcť ďalej predávať v krajinách EÚ.

Legislatíva, ktorá môže viesť k zákazu predaja kebabov, sa ich nedotkne. Tento rozdielny prístup pobúril predajcov kebabu. Označili ho za „diskrimináciu döner kebabu“ a zámerné znevýhodnenie tureckých podnikov.

„Hľadajú spôsoby, ako poškodiť tunajšie turecké podniky,“ povedal Baris Dönmez, majiteľ 24-hodinového kebab bistra v berlínskej štvrti Mitte.

Kebaby sa dostali do centra pozornosti po tom, ako Európska komisia navrhla oficiálne schváliť používanie fosfátov v jahňacom, baraňom, hovädzom a teľacom mäse, ktoré smeruje na pulty po tom, ako iné typy mäsa už takéto povolenie získali.

Návrh ale narazil na problém v Európskom parlamente (EP). Jeho zdravotný výbor ho začiatkom tohto týždňa odmietol pomerom hlasov 32 proti a 22 za. Zákonodarcovia na základe najnovších štúdií vyjadrili obavu, že schválenie fosfátov v mäse na kebab by mohlo zvýšiť riziko srdcových ochorení v Európe.

Ak návrh odmietne aj celý EP, ktorý má o ňom hlasovať o dva týždne, vráti sa naspäť Komisii - a kebab sa môže ocitnúť v právnom vákuu. Kebab sa tak prebojoval až na titulné strany nemeckých novín. Toto pouličné jedlo je totiž veľmi vyhľadávané najmä neskoro v noci, keď bežné reštaurácie zatvoria svoje kuchyne.

V prípade, že Európsky parlament fosfáty neschváli, bude to „trest smrti“ pre döner kebab priemysel v celej Európskej únii, povedal Kenan Koyuncu z nemeckého zväzu výrobcov döner kebabov pre denník Bild.

Podľa denníka Frankfurter Rundschau je v Nemecku okolo 16-tisíc döner kebab reštaurácií, ktoré denne predajú 3 milióny porcií. Odvetvie navyše zamestnáva desiatky tisíc ľudí a generuje miliardové tržby.

Döner kebab je v skutočnosti pomerne nová európska variácia klasickej tureckej pochúťky, ktorú priniesli do Nemecka tureckí prisťahovalci. V ostatných rokoch sa dokonca rozšíril aj do Londýna a New Yorku.