Zahraničné firmy priniesli na Slovensko okrem investícií aj kultúru vykorisťovania. Aj takto vidí rozdiel medzi domácimi a zahraničnými podnikateľmi ministerka práce Viera Tomanová. Delenie podnikateľov na vlastných a cudzích nie je výnimočné. Na domácich a zahraničných ich pri rozličných príležitostiach delí aj premiér Robert Fico.
Takéto delenie využili i biskupi, keď vo verejnom vyhlásení komentovali sociálnu situáciu na Slovensku. Stratégia delenia firiem na domáce a zahraničné však nenachádza v širokej verejnosti ohlas presvedčivej väčšiny. Pretože neplatí, že by Slováci väčšinovo vnímali zahraničné firmy ako horšie v porovnaní s domácimi.
Vyplynulo to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS Sk a týždenníka TREND. Toto zistenie si nemožno vysvetľovať tak, že ľudia medzi domácimi a zahraničnými firmami nerozlišujú. Naopak, pri niektorých témach majú veľmi vyhranené názory.
Napríklad nepochybujú o tom, že pracovať pre „prišelecké“ spoločnosti je ťažšie. Až deväť z desiatich Slovákov si myslí, že zahraničné firmy vyžadujú vyššiu disciplínu ako domáce. No pri ďalších otázkach, ktoré sa pýtali na vnímanie rozdielov medzi dvoma skupinami podnikateľov, sa už o podobnej jednoznačnej vyhranenosti nedá hovoriť.
Až dve tretiny respondentov sú presvedčené, že zahraničné firmy poskytujú zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako slovenské. A nie zle z toho cudzie firmy vyšli aj v otázke, ktorá mapovala názor na celkový dojem zo zahraničných firiem.
Približne polovica populácie si myslí, že zahraničné firmy a podnikatelia sú férovejšie ako domáce. Je ich len o málo menej ako tých, ktorí súhlasia s ministerkou práce, že firmy si so sebou spoza hraníc priniesli know-how na vykorisťovanie. Profil ľudí, ktorí zastávajú názor, že zahraničné firmy sú horšie ako domáce a priniesli vykorisťovanie, sa zhoduje so skupinou neprajníkov podnikateľov. Ide o slabšie zarábajúcich, starších ľudí z najmenších obcí.
