Táto krajina ešte nezažila prirodzenú fázu ekonomického poklesu a najmä dosahy na priemysel – masové bankroty. Ak neberieme do úvahy hospodárske výsledky kradnutia v „mečiaronomike“ a jej „vytvárania domácej kapitálotvornej vrstvy“.

No teraz, po dovolenkách, prichádzajú týždne, keď sa mnohým firmám nenaplnia objednávkové knihy a najmä lačno zavyjú bankové účty. Účtovníci ohlásia, že nejde naťahovať splatnosti a chod firmy chytia do rúk právnici. Zrazu budú s vážnymi tvárami pred zatvorenou bránou stáť, či vlastne už stoja, veritelia. Fotky z bratislavského letiska plného cestujúcich, ktorí neodleteli, sa tomu už podobajú.

Nemožno vylúčiť, že počet vyhlásených bankrotov prevýši počet firiem v problémoch. Pretože boli v úpadku už dlho, doslova. Nepochopiteľný prístup štatutárov, ktorí ignorujú mínus pri porovnaní majetku a splatných záväzkov a nepodali na firmu návrh na konkurz, ako káže zákon, má iba jedno vysvetlenie. Prázdny zoznam odsúdených manažérov, po ktorých ostali firmy bez peňazí čo i len na konkurz. Zvlášť ak, na čo TREND nedávno upozornil, ostala konkurzná legislatíva po riešení problémov jednej etapy príliš naklonená dlžníkom.

Stále iba v podobe pionierskych počinov je zákonná možnosť, ako hrozbu úpadku zvládnuť. Aj keď dosiaľ najsledovanejšia slovenská reštrukturalizácia, Sky Europe, sa skončila v konkurze, pre tento právny inštrument prišli dôležité časy. Pretože sa firmy dozvedeli o tunajšej „kapitole 11“ a začínajú ju využívať. Fakt, že je funkčná, dokazujú dokončené reštrukturalizácie. Spolu so skúsenosťami odborníkov zvýrazňujú jej legislatívnu slabinu: príliš zložitú administratívu prihlásených pohľadávok. Tá môže byť nástrojom nepoctivých dlžníkov, ako – hoci aj proti vôli správcu – zriediť rady veriteľov. K tomu len názor z reštrukturalizačnej praxe advokáta Allen & Overy Renátusa Kollára: Je to naozaj o ľuďoch, právna infraštruktúra je neutrálna. Ochranný mechanizmus reštrukturalizácie má jednoduchý základ – alternatívou k nej je pri každom mylnom kroku konkurz.

Inštitút súdnej ochrany pred veriteľmi je v trhovej ekonomike dôležitý, v ťažkých časoch zvlášť. Je to akýsi zadný cyklus podnikania. Má potenciál udržať omnoho viac pracovných miest než umelé a drahé „protikrízové“ opatrenia. Tým totiž chýba prirodzená selekcia životaschopných firiem a plytvajú tak verejnými peniazmi na plošnú „záchranu“. Čaro reštrukturalizácie je v tom, že firmám nedáva klamlivú socialistickú nádej, ale poctivú kapitalistickú šancu.