Zadlženie Európskej únie sa vlani v treťom štvrťroku ďalej znižovalo a kleslo na 82,6 percenta hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad Eurostat. Trend postupného poklesu zadlženia pokračoval aj v krajinách eurozóny. Tam zadlženie v treťom štvrťroku kleslo na 89,9 percenta HDP z hodnoty 90,3 percenta v štvrťroku predtým.
Štátny dlh sa ku koncu tretieho štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil v EÚ nad 13,78 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom presiahol 13,20 bilióna eur. Najvyššie zadlženie má aj naďalej Grécko, ktoré je členom eurozóny a ktoré sa po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009 dostalo do takých vážnych problémov, že ho museli pred bankrotom zachraňovať ostatné členské krajiny eurozóny a finančné inštitúcie vrátane Medzinárodného menového fondu. Zadlženie Grécka v minulom treťom štvrťroku predstavovalo 165,5 percenta HDP v porovnaní s hodnotou 167,1 percenta v predchádzajúcom kvartáli. Grécko svoje zadlženie z vysokých hodnôt vytrvalo znižuje.
Silne zadlžené sú aj Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko, kde zadlženosť presahuje 100 percent HDP. Najnižšie zadlženie malo na konci tretieho štvrťroka Estónsko, ako jediné v EÚ s hodnotou menej ako 20 percent výkonu ekonomiky, a ďalej Bulharsko, Luxembursko a Švédsko, kde zadlženie nepresahuje 30 percent HDP.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtový deficit tri percentá HDP. Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
