Zadlženie Európskej únie v druhom štvrťroku kleslo na 83,1 percenta hrubého domáceho produktu z hodnoty 85,9 percenta pred rokom. Vyplýva to zo zverejnených predbežných údajov Eurostatu. Najvyššie zadlženie v EÚ má naďalej Grécko, kde to bolo 166,5 percenta HDP, nasleduje Taliansko s hodnotou 142,4 percenta a Francúzsko, kde zadlženie dosiahlo 111,9 percenta. Nad 100 percent v pomere k výkonu ekonomiky je zadlženie celkovo v šiestich únijných krajinách. Naopak, najnižšie zadlženie malo na konci druhého štvrťroka Estónsko s hodnotou 18,5 percenta, ďalej Bulharsko a potom Luxembursko.
Štátny dlh za celú EÚ sa ku koncu druhého štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil nad 13,67 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom presiahol 13,15 bilióna eur. Zadlženie EÚ sa znížilo aj oproti koncu prvého štvrťroka, keď predstavovalo 83,4 percenta HDP. Čo sa týka eurozóny, jej zadlženie sa v druhom štvrťroku znížilo na 90,3 percenta z hodnoty 90,7 percenta na konci prvého štvrťroka a 93,5 percenta pred rokom.
Deficit verejných financií EÚ ako celku potom v druhom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov dosiahol 3,2 percenta HDP, a zvýšil sa tak oproti deficitu 2,3 percenta HDP v rovnakom období vlaňajška, oznámil Eurostat.
Fiškálne pravidlá Európskej únie, známe ako Pakt stability a rastu, vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtový deficit tri percentá HDP. Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
