Nech by ale portorická vláda akokoľvek chcela, bankrot vyhlásiť nemôže. Nedovoľujú jej to totiž federálne zákony Spojených štátov Amerických. Na rozdiel od päťdesiatich štátov USA (a vlastne aj každého, kto si požičiava peniaze) platia pre Portoriko iné zákony, čo súvisí s jeho statusom „nezačleneného územia“.

Z Washingtonu na ostrov pritom neprichádzajú dobré správy. Minister financií USA Jacob J. Lew v apríli podľa Bloombergu tamojším predstaviteľom oznámil, že Portoriko žiadnu finančnú pomoc od federálnej vlády nedostane.

Odpadové pásmo

Verejný dlh karibského ostrova s približne tri a pol miliónmi obyvateľov už presiahol hranicu sto percent hrubého domáceho produktu. Celkovo je to 72 miliárd dolárov, zo všetkých štátov USA dlhujú viac len niekoľkonásobne väčšie New York a Kalifornia.

Svoj dlh pritom spláca čoraz ťažšie. Ako píše portál The Fiscal Times, ratingové agentúry Standard & Poor’s aj Moody’s radia dlhopisy tamojšej vlády do neinvestičného, odpadového pásma. Investori ich napriek tomu nakupujú.

Keďže Portoriko nemôže vyhlásiť bankrot, peniaze im vrátiť musí a zároveň sú výnosy z portorických vládnych dlhopisov oslobodené od federálnej dane z príjmu. To je jedným z dôvodov, prečo sa do takýchto problémov dostalo – investori vláde požičiavali radi, nehľadiac na riziká, ktoré to so sebou prinášalo.

Neefektívne štátne firmy

Portorická vláda priazeň investorov dlhodobo rada využívala. Šanca, že pritom bude schopná splatiť celý svoj dlh je podľa viacerých odborníkov nereálna. Od roku 2000 narástol verejný dlh štátu z približne šesťdesiat percent HDP na súčasných viac ako sto percent.

Nezávideniahodná situácia je spôsobená viacerými faktormi. Jedným z hlavných dôvodov bolo vypršanie dlhodobých daňových zvýhodnení pre podnikateľov zo strany federálnej vlády. Od roku 2006, keď sa táto forma podpory skončila, výkon portorickej ekonomiky (s výnimkou jedného roka) neustále klesá.

Z ostrova kvôli tomu odišlo viacero veľkých firiem, čo podľa Bloombergu prinieslo stratu približne 80-tisíc pracovných miest. Nezamestnanosť v Portoriku na úrovni 11,8 percenta je dvojnásobná oproti priemeru USA. S klesajúcim počtom pracovných miest nastáva aj odliv Portorikáncov za prácou.

K veľkému verejnému zadlženiu prispeli aj tri štátne spoločnosti – dodávateľ elektriny, diaľničná spoločnosť a vodovody. Len ich dlh je podľa New York Times na úrovni viac ako 20 miliárd dolárov, čo bolo spôsobené najmä ich neefektívnym riadením.

Ďalší štát USA?

Riešením finančných problémov by mohlo byť zvyšovanie daní. Tie má Portoriko v porovnaní so zahraničím výrazne nižšie – daňová záťaž je len jedenásť percent hrubého domáceho produktu, oproti 33 percentám vo vyspelých krajinách. Potrebné sú tiež systémové reformy zamerané na efektívnejšie nakladanie s verenými financiami, ale aj ich lepší výber.

Krajina by viac mala investovať do turizmu – napriek svojim možnostiam klesol počet turistov od roku 2005 o päťsto tisíc na 3,2 milióna v roku 2013. Pre porovnanie, za rovnaké obdobie stúpol počet návštevníkov neďalekej Dominikánskej republiky o jeden milión na 4,7 milióna.

Najväčšou otázkou budúcnosti ostrova ale ostáva jeho začlenenie ako plnohodnotného štátu do USA. Referendum s touto otázkou z roku 2012 nie je možné kvôli zlej formulácii otázky považovať za smerodajné. Ďalšie je naplánované na rok 2016, prezident Barack Obama naň vyčlenil 2,5 milióna dolárov.

Budúci rok tak obyvatelia ostrova rozhodnú o jeho ďalšej budúcnosti. Dovtedy musí tamojšia vláda predstaviť balík reforiem, ako bude riešiť svoje vysoké zadlženie. Vylúčený ale nie je ani takzvaný shutdown, stav platobnej neschopnosti, keď sa zatvoria všetky verejné inštitúcie. S týmto stavom majú v USA skúsenosti, na federálnej úrovni sa tak stalo koncom roka 2013.