Keď banky v roku 2008 vyhodili do vzduchu globálnu ekonomiku, regulátori od Bruselu po Washington sa snažili postaviť lešenie. To by bolo v poriadku, ale čo tie časti finančného systému, ktoré zostali pozadu, pýta sa Politico.
O takzvaných tieňových bankách alebo nebankových subjektoch – vôbec nie o bankách v tradičnom zmysle slova, ale o štruktúrach, ako sú investičné fondy, poisťovatelia, private equity, penzijné a hedžové fondy, sa vie málo, no treba sa zobudiť. Nielenže unikli niektorým prísnejším pravidlám zavedeným počas poslednej krízy, ale profitovali aj z toho, že na seba prevzali mnohé riziká z bežného bankového sektora.
Pokrízové dobré časy sa však končia. Centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby v snahe vyrovnať sa s prudko rastúcou infláciou, čo znamená, že éra lacných peňazí sa skončila. Regulačné orgány sa obávajú, že zraniteľné miesta, ktoré sa nahromadili za posledných pár rokov, sú pripravené explodovať a poslať rázové vlny do celého sveta.
Zlovestná učebnica
Zmenšujúca sa ponuka peňazí v tieňovom bankovom systéme znamená, že „vidíte, že niektoré z problémov, ktoré tam sú, boli odhalené,“ varovala Verena Rossová, šéfka regulačného orgánu EÚ pre cenné papiere.
- Existuje jasná a hrozivá príručka o tom, ako sa problém v tieňovom bankovníctve začína a potom sa šíri:
- Hlavným príkladom sú nepokoje, ktoré na jeseň postihli britské penzijné fondy, pričom Bank of England musela zasiahnuť, aby nakúpila dlhopisy, a upokojila trhy.
- Podobne volatilné výkyvy cien na termínovaných trhoch vyvolané ruskou inváziou na Ukrajinu spôsobili v európskych energetických spoločnostiach finančnú krízu.
- Na začiatku pandémie spôsobila „honba za hotovosťou“ zo strany spoločností problémy na trhoch s krátkodobými dlhmi, čo si opäť vyžadovalo zásah centrálnej banky.
- A v roku 2021 pád hedžového fondu Archegos rozšíril straty z veľkých skrytých stávok na banky.
Cez všetky tieto výkyvy sa prelínajú rovnaké témy: krátkodobé tlaky na hotovosť, riskantné stávky a domino efekty.
Ďalšie riziká
„To, čo vidíte vo všetkých týchto [okrajových] epizódach, je, že existuje spoločný problém okolo... likvidity, pákového efektu a vzájomnej prepojenosti,“ povedala V. Rossová. A toto sú „bežné ukazovatele problémov, na ktoré sa musíme pozrieť, aby sme identifikovali potenciálne ďalšie riziká, ktoré môžu vzniknúť“.
Zmena podmienok na finančnom trhu by mohla viesť ku krátkodobému nedostatku hotovosti a spustiť nútený predaj, uviedol Jérôme Reboul, výkonný riaditeľ riaditeľstva pre regulačnú politiku a medzinárodné záležitosti na francúzskom Autorité des Marchés Financiers (AMF).
To by mohlo vytvoriť „samoposilňujúci mechanizmus“, v ktorom predaj ďalej znižuje ceny, vytvára väčší tlak na investorov – alebo väčšie požiadavky na hotovosť prostredníctvom maržových výziev na pozície derivátov. „To je epizóda, ktorú má každý na mysli,“ povedal.
Ale zatiaľ čo takmer každý súhlasí s tým, že tieňový bankový sektor sa môže zrútiť, neexistuje jasný ani dohodnutý plán, ako to zastaviť.
Čo robiť?
Globálne autority chcú, aby boli tieňové banky odolnejšie, aby zabránili tomu, že finančná kríza prerastie do úplnej krízy. Centrálni bankári tlačia na pílu, pretože inak by možno museli napumpovať verejné peniaze, aby sa veci upokojili – v čase, keď chcú urobiť pravý opak: ustúpiť z trhov.
Existuje rozdiel v tom, ako ďaleko zájsť. Zatiaľ čo centrálne banky chcú preniesť podobné záruky, ktoré už existujú v bankovom systéme – ako napríklad hotovostné rezervy – do tieňového bankového sektora, trhoví regulátori uprednostňujú viac prispôsobené možnosti.
Ako povedala V. Rossová, neplatí, že jedna veľkosť padne všetkým. „Podľa mňa nie je nevyhnutne správny prístup povedať len preto, že máme meranie X v bankovom sektore alebo meranie Y v poisťovníctve, mali by ste to isté mať nevyhnutne v inom sektore.“
Napriek tomu existuje spoločný základ, pokiaľ ide o potrebu upresniť, aké nástroje sú dostupné v čase krízy – ako napríklad penalizácia investorov, ktorí sa ponáhľajú získať svoje peniaze rýchlo späť – a pokiaľ možno skôr, ako sa objaví niečo iné.
Nie sme banky
Odvetvie fondov je odolné voči akýmkoľvek reformám, ktoré by slúžili ako nárazníky. Existuje aj obava, že budú spájané s inými časťami sektora tieňových bánk. „Myslím si, že v nebankovom sektore vo všeobecnosti existuje riziko nehôd. Kedykoľvek budete mať také dlhé obdobie stimulačných úrokových sadzieb a stimulačnej fiškálnej politiky a potom z toho vyjdete, uvidíte to,“ povedal Michael Pedroni, riaditeľ pre globálne záležitosti v ICI, ktorá zastupuje globálny priemyselný fond.
V EÚ prebieha diskusia o tom, do akej miery je normatívny prístup k nástrojom, ktoré sú k dispozícii v kľúčovej legislatíve o fondoch, a ako zlepšiť údaje a podávanie správ orgánom.„Musíme si v EÚ urobiť poriadok,“ povedala V. Rossová. „Na druhej strane si musíme uvedomiť, že žijeme v globálnom finančnom systéme.“
Ďalšie dôležité správy
