V boji proti klimatickým zmenám stále ostáva ústrednou diskusia o tom, či rýchlo vyradiť fosílne palivá, alebo ich naďalej používať a do akej miery sa dajú využívať čistejšie technológie. Odpoveď sa snaží nájsť takmer 200 krajín na konferencii o zmene klímy COP28 v Dubaji.
Nádej ponúka technológia zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Ropné spoločnosti využívajú túto technológiu už desaťročia, píše Bloomberg, ale väčšinou pumpujú zachytený oxid uhličitý späť do zeme, aby vyťažili viac fosílnych palív. V súčasnosti sa zvyšuje záujem o používanie CCS na zníženie uhlíkovej náročnosti produktov, ako je cement a oceľ, a dokonca aj nasávanie oxidu uhličitého priamo zo vzduchu.
Nasadenie CCS je energeticky náročné a drahé, povedala profesorka z University of Notre Dame du Lac v americkom štáte Indiana Emily Grubertová. „Ak to od vás nikto nevyžaduje, tak to robiť nebudete.“
Vlády sa domnievajú, že môžu niečo zmeniť. Na samite v Dubaji sa mnohé z najväčších svetových ekonomík zaviazali zdvojnásobiť úsilie na podporu CCS prostredníctvom dotácií. Projekty zachytávania uhlíka sa rozbiehajú na každom obývanom kontinente. Veľkou otázkou však zostáva: Bude to stačiť na zastavenie nebezpečného stúpania globálnych teplôt?
Jedna z krajín je príkladom, a zároveň poučením pre ostatných. Po celé desaťročia vyčleňovali Spojené štáty miliardy dolárov vo forme grantov aj daňových úľav na podporu podnikov na zachytávanie uhlíka v elektrárňach a priemyselných zariadeniach. Podľa databázy mimovládnej organizácie Clean Air Task Force dnes funguje len 14 projektov, pričom polovica z nich je viazaná na najlacnejšie aplikácie – spracovanie plynu a výrobu etanolu.
Vyššie daňové úľavy plynúce zo zákona o znižovaní inflácie zvýšili záujem v tomto sektore, hovorí Jessie Stolarková, výkonná riaditeľka skupiny Carbon Capture Coalition. Ale zatiaľ čo bolo ohlásených viac ako 150 projektov, výstavba týchto podnikov môže trvať päť až sedem rokov a niektoré nemusia nikdy viesť k očakávanému výsledku.
Ďalšie dôležité správy
