Grécko je lenivé, má problémy reformovať a stále nás otravuje s novými požiadavkami na odpustenie dlhu. Po tom, ako Gréci v nedeľu schválili v parlamente ďalšie úspory a dane, ktoré by mali ušetriť v rozpočte 5,4 miliardy eur, o reštrukturalizácii dlhu rokovali v pondelok ministri financi v Bruseli.

Grécku boli od roku 2010 schválené tri programy pomoci, ktoré sú prezentované ako vyhadzovanie peňazí do povetria. Nie je to celkom tak.

Iný a technický pohľad na vec ponúka najnovšia štúdia nemeckých ekonómov Jörga Rocholla a Axela Stahmera z European School of Management and Technology v Berlíne. Obaja si položili jednoduchú otázku: Kde končia miliardy z balíkov, ktorými veritelia z Medzinárodného menového fondu (MMF) a eurozóny pomáhajú Grécku?

Len päť percent v kase

Keď sa pozreli na prvý a druhý balík pomoci, zistili, že až 95 percent z peňazí, ktoré boli poskytnuté veriteľmi Grécku, skončili naspäť vo vreckách veriteľov. Záchrana krajiny nebola o žiadnej solidarite, ale o reálnych a oprávnených obavách o stabilitu finančného sektora.

„Európa a MMF v predošlých rokoch zachraňovali predovšetkým komerčné banky a ďalších súkromných veriteľov,“ povedal pre nemecký denník Handelsblatt autor štúdie Jörg Rocholl.

Ekonómovia sa pozreli najprv na prvý a druhý balík pomoci, ktoré boli Grécku schválené spolu vo výške 282,6 miliardy eur. Z oboch balíkov bolo reálne Grécku prerozdelených 215,9 miliardy eur.

Až 95 percent z tejto sumy nešlo na účet Grécka, ale boli určené na splácanie omeškaných splátok dlhu s úrokmi pre veriteľov a na kapitálové posilnenie bánk. Len päť percent, teda 9,7 miliardy eur skončilo v gréckom štátnom rozpočte, z ktorého mohli ako-tak profitovať aj bežní obyvatelia krajiny. Každý na Grécko nadáva, ale tento fakt si uvedomí len málokto.

„Počas šiestich rokov sa Európa márne pokúšala skoncovať s krízou v Grécku prostredníctvom pôžičiek a stále vyžadovala tvrdšie opatrenia a reformy. Príčina neúspechu zrejme až tak neleží na strane gréckej vlády, ale pri plánovaní záchranných programov,“ okomentoval analýzu denník Handelsblatt. Autori štúdie tvrdia, že z peňazí európskych daňovníkov nie sú zachraňovaní zadĺžení Gréci, ale predovšetkým súkromní investori. To, čo ekonómovia nespomínajú je fakt, že investori a banky museli časť dlhu odpísať a už nikdy ho neuvidia. 

Ako vyzerali balíky pomoci

Prvý balík pomoci

Eurozóna ho schválila v máji 2010. Bol aktivovaný vo výške 110 miliárd eur - z toho 80 miliárd bolo zo strany európskych štátov, zvyšných 30 miliárd pripojilo MMF. Balík pomoci bol nakoniec znížený o 2,7 miliardy eur, pretože Slovensko sa k eurovalu nepridalo, čo stálo krk vládu Ivety Radičovej a rovnako sa do programu nepripojili Íri a Portugalci, ktorí požiadali o záchranný program. Z prvého balíka pomoci sa nakoniec Grékom reálne prerozdelilo 73 miliárd eur - 52,9 miliardy z EÚ, 20,1 miliardy z MMF. 

Druhý balík pomoci

Bol schválený vo februári pred štyrmi rokmi vo výške 130,1 miliardy eur. Z tejto sumy z európskych fondov pochádzalo 120,3 miliardy eur, 9,9 miliardy pridal MMF. Palebný účinok balíka zvýšili peniaze, ktoré neboli prerozdelené z prvého balíka - šlo o 34,3 miliardy eur. Dodatočnú pôžičku vo výške 9,9 miliardy ešte pridal MMF. 

Z celkovej sumy 172,6 miliardy eur v druhom balíku veritelia poslali do Grécka a predovšetkým na splácanie dlhu a úrokov spolu 153,8 miliardy - z tejto sumy až 141,8 miliardy financovali členské krajiny eurozóny. 

Tretí balík pomoci

Ten bol schválený minulý rok v lete vo výške 86 miliárd eur a má platiť do júla 2018. Uvoľnené boli zatiaľ dve tranže, posledná v decembri minulého roka. S ďalším vyplatením časti balíka sa objem peňazí, ktoré Grécko z nového záchranného úveru dostalo, zvyšil na 16 miliárd eur. Ďalších 10 miliárd eur bolo určených na podporu bankového sektora. V nasledujúcom grafe je možné vidieť, na čo budú presne tieto peniaze použité - jedno je isté, Grékom sa z peňazí reálne zvýšia len omrvinky.

Odpustenie dlhu nie je na programe dňa

Grécko nedokáže bez pomoci zo strany eurozóny a MMF svoj obrí dlh splácať. Súčasný záchranný plán počíta s tým, že Grécko do konca roka 2018 ešte vylepší svoje hospodárenie a bude dosahovať primárnych prebytkov okolo 3,5 percenta HDP (ide o hospodárenie po odpočítaní dlhov a ich úrokov).

Dnes sa prebytok pohybuje na úrovni pol percentuálneho bodu, čo znamená, že ak by Gréci neplatili dlhy, míňali by menej ako dostávajú do rozpočtu. 

Potom by Grécko bolo schopné začať znižovať svoj dlh zo zhruba 185 percent HDP v roku 2018 na 90 percent v roku 2030. Ide ale o teoretické predpoklady. V praxi málokto verí tomu, že šesťročnou recesiou zničené Grécko má ešte silu na ďalšie účtovné škrty a zvyšovanie daní, nehľadiac na to, že by to bola cesta zlým smerom. Otázka tak v tejto chvíli znie, ako a akým spôsobom Grécku dlhovú záťaž znížiť.

Gréci majú v lete splatiť podlžnosti voči ECB a MMF v sumárnej výške 3,053 miliardy eur, preto cez víkend schválili sadu dôchodkových a daňových reforiem. Návrhy na škrty v dôchodkových platbách spolu so zvýšením odvodov zamestnancov a živnostníkov do dôchodkového systému vyvolali odpor odborov a profesijných skupín. Krajine majú ale ušetriť 5,4 miliardy eur. 

Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa dúfa, že reformy pomôžu presvedčiť medzinárodných veriteľov k uvoľneniu ďalších peňazí zo záchranného programu pre silne zadlženú krajinu a začne sa reálne hovoriť o odpustení časti dlhu. To sa aj stalo. V pondelok sa v Bruseli zišli ministri financií eurozóny, aby o dlhu Grécka hovorili a konečne s polročným oneskorením uzavreli prvé hodnotenie tretieho balíka pomoci. 

Rokovania sú v slepej uličke. Podľa viacerých analytikov je summit len prázdnym gestom. Inými slovami, žiadna dohoda o znížení úrokov, predĺžení splatnosti či dokonca odpustení dlhu sa nečaká. Otázne je aj uvoľnenie peňazí v podobe ďalšej tranže z tretieho balíka.

EZ emergency mtg: Eurogroup head #Dijsselbloem on #Greece debt relief: I don’t expect any definite conclusion yet.” https://t.co/LMDDXAT1Ks

— Linda Yueh (@lindayueh) May 9, 2016

Na programe sú tri body:

  1. Grécko malo prijať reformy a úspory, ktoré by mu ušetrili tri percentá HDP, čo sa stalo cez víkend.
  2. MMF si myslí, že podmienky a ciele programu nie sú pre Grécko splniteľné – šéfka MMF Christine Lagarde povedala, že Grécko splní požadovaný primárny prebytok len „s heroickou snahou gréckej verejnosti“, preto ide o nereálne očakávanie. Fond preto žiada ešte razantnejšie reformy zo strany Atén. Okrem prvého bodu žiada, aby sa Gréci zaviazali, že príjmu „dodatočné“ úspory vo výške 3,6 miliardy eur, ak nesplnia požadovaný primárny prebytok vo výške 3,5 percenta HDP. Fondu by stačil prebytok 1,5 percenta HDP. Obavy vyjadrila ministrom financií Ch. Lagardeová listom, ktorý unikol do médií minulý týždeň. 
  3. Po prijatí reforiem je možné hovoriť o odpustení dlhu. Kým prvý bod je už v zásade splnený, druhý je pre Grékov nemysliteľný. Navyše, tvrdý postoj proti odpusteniu dlhu vyjadrujú Nemci, kľúčový člen európskych veriteľov.

Dohoda by bola ale pre všetky strany najideálnejšia. V Grécku už niekoľko dní prebieha generálny štrajk a vládna Syriza má len miernu väčšinu v parlamente. V prípade, že Nemci budú tlačiť na pílu, Syriza sa môže postaviť proti ďalším reformám. Tsiprasova vláda má už teraz v parlamente väčšinu len o dve kreslá a niekoľko poslancov Syrizy dalo najavo, že pre ďalšie reformy už ruku nezdvihne. Grécku by tak hrozili nové predčasné voľby a z dohodnutých reforiem by nesplnilo nič. 

Ak sa dohoda nenájde do prvej polovice mája, budú pravdepodobne rokovania prerušené, aby sa grécka dlhová dráma neodohrávala vo chvíli, keď budú Briti v referende hlasovať o zotrvaní krajiny v Európskej únii. Ak sa obnovia rokovania až v júni, ostanú Grékom len dni, aby vyrokovali peniaze s veriteľmi na splatenie svojich záväzkov.

Obavy pred vplyvom Grécka na britské referendum vyjadril aj slovenský minister financií Peter Kažimír. „Všetci by sme sa mali modliť za Britániu. Prípadné škaredé veci by sme mali vyriešiť čím skôr,“ reagoval na otázku, či eurozóna v pondelok dosiahne dohodu o Grécku. 

Listen to @KazimirPeter's remarks ahead of #Eurogroup - https://t.co/Eb45oT21iK [sk]. #Greece #debt #IMF

— EU2016SK (@eu2016sk) May 9, 2016