Ministerstvo zdravotníctva odštartovalo mohutnú reformu rýchlej zdravotnej služby. Podľa vízie ministra Rudolfa Zajaca by na väčšine územia Slovenska mali doraziť sanitky k urgentným pacientom do pätnástich minút. Zdravotné poisťovne na to budú musieť vyčleniť ročne dve a pol miliardy korún.
Lákadlom pre viaceré podnikateľské skupiny sa stala garancia dostať na jedno vozidlo s posádkou 695-tisíc korún mesačne a 18 korún za každý odjazdený kilometer. Spoločnosti, ktoré získajú viac ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby, budú, samozrejme, úspešnejšie.
Na dlhé roky
Novým projektom záchraniek odštartoval rezort súťaž aj o lukratívne povolenia. Do konca septembra by malo byť jasné, ktoré firmy dostanú licencie na zatiaľ 128 bodov pozemnej záchrannej zdravotnej služby.
Ide skutočne o prelomové obdobie. Aj preto, že kto dnes získa povolenia, má istý lukratívny biznis na štyri roky. Súťažiť sa však bude ďalej. Do konca budúceho roka by mala byť pokrytá väčšina z 204 záchranárskych bodov. Pripravených má byť spolu 254 záchranárskych tímov.
Podmienky, podľa ktorých sa rezort zdravotníctva rozhoduje pre výber firiem, si mohli pozrieť iba sami uchádzači. Na verejnosť sa nedostali.
Na žiadosť, aby ich ministerstvo poskytlo aj TRENDU, reagoval hovorca rezortu Karol Farkašovský stroho: „Podmienky výberového konania dostali všetci, ktorí sa doň prihlásili ako potenciálni prevádzkovatelia staníc rýchlej záchrannej služby.“
Zvýhodnené by mali byť skupiny záujemcov, ktoré si dali požiadavku získať čo najviac bodov. Patrí k nim najmä Slovenská záchranná, patriaca do investičnej skupiny Penta. Tá sa uchádza až o 73 bodov.
Ďalším veľkým hráčom je International Rescue System (IRS), ktorému časť trhu v Bratislavskom kraji v minulom roku vyprázdnila štátna Záchranná a dopravná zdravotná služba.
Práve tieto firmy sa mali angažovať aj v dvoch samostatných štátnych záchrankách. Očakáva sa, že do košickej záchrannej služby sa po transformácii na neziskovú organizáciu pridá Penta a do bratislavskej vkĺzne IRS. Pre tú už dnes štátna záchranná služba v kraji robí dispečerské služby, čo ju mesačne stojí približne sedemstotisíc korún.
Nervozita
Povoľovacie konanie sprevádza nervozita. Nie je jasných viacero vecí. R. Zajac súkromným firmám či nemocniciam, ktoré už v súčasnosti prevádzkujú rýchlu zdravotnú službu, odkazuje, že všetci povolenia v prvom kole dostanú. Nové spoločnosti sa podľa jeho slov zúčastnia iba na rozšírení. Všetko však bude zrejmé až po definitívnom vyhlásení výsledkov.
„Nervozita je na Slovensku vždy, keď sa niečo deje. Do konca mesiaca máme ambíciu dať spoločnostiam informáciu, že uspeli, a potom musia dokázať, že majú sanitky, ľudí, komunikačnú techniku. Až následne dostanú licenciu. Tým, čo oznámime, že neuspeli, ponúkneme ďalšie výberové konanie. Ak sa im to napríklad nepodarilo v Kežmarku, uspejú možno v Levoči,“ tvrdí minister zdravotníctva a odkazuje: „Každý bude úspešný skôr či neskôr.“
Od októbra minulého roka má záchranná služba špeciálny zákon o záchrannej zdravotnej službe a ministerstvo sype vykonávacie vyhlášky. Nie všetky sa vydaria. Napríklad tá, ktorá určuje, ako majú byť zariadené záchranné služby.
„Je to hanebnosť, akú vyhlášku sme vydali. Je to najhlúpejšia vyhláška, akú som vydal, hanbím sa za ňu a ospravedlňujem sa,“ tvrdil pred záchranármi minulý týždeň minister R. Zajac. Bude sa meniť. Zmäkčovať sa museli aj podmienky praxe a skúsenosti personálu zamestnaného v záchrankách.
Nepokoj vidieť najmä v Bratislave. Tu sa o povolenia uchádzajú tri spoločnosti. Popri štátnej Záchrannej a dopravnej zdravotnej službe aj IRS a LSE – Life Star Emergency, s.r.o., Limbach.
Práve tá dokázala k sebe zlákať lekárov a časť personálu z IRS. Okrem majiteľa IRS a bývalého poradcu ministra zdravotníctva Ivana Balážiho to nahnevalo aj samého R. Zajaca. Pre súboj dvoch súkromných firiem dal podnet na generálnu prokuratúru.
Pre TREND to zdôvodňuje takto: „Ja som nenamietal, že jeden podnikateľ berie ľudí druhému. Taký je život, keď máte málo kvalifikovaných odborníkov. Podnet som dal v súvislosti so spôsobom, ako bol majiteľ IRS nútený do spolupráce – ak sa s nami nedohodneš, vezmeme ti ľudí.“
Na okraj svojho poradcu, ktorý sa podieľal aj na tvorbe podkladov pre výber firiem a dnes sa zúčastňuje na súťaží na povolenia, šéf rezortu tvrdí: „Poradcovstvo pána Balážiho bolo démonicky opradené. Jeho činnosť v tejto funkcii sa skončila koncom marca. IRS nebude vo výberových konaniach superúspešná.“
Boj o lekárov
Koncom budúceho roka majú byť obsadené všetky vytypované posty. Mali by mať jasných vlastníkov aj prevádzkovateľov. Už dnes je však evidentné, že sa strhne boj o lekárov. Sanitky sa dajú kúpiť, šikovnejší si zabezpečia aj potrebné ministerské povolenia. Problémom bude získať dostatok kvalitných a vzdelaných lekárov i kvalifikovaných záchranárov. Na jednu sanitku v teréne bude treba zabezpečiť piatich lekárov a desiatich záchranárov.
Dosiaľ často v záchrankách slúžili najmä lekári z nemocničných oddelení. Takto si privyrábali. Nový systém núti firmy, ktoré získajú špeciálne povolenia, aby väčšinu lekárov a zdravotníkov mali vo svojom personálnom stave. R. Zajac tvrdí, že musí vzniknúť nová generácia urgentnej medicíny: „Nemôže sa stať, že lekár vyskočí zo sanitky, prezlečie sa do zeleného a pôjde operovať.“
„Môže dôjsť k tomu, že lekári z oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny prejdú do prednemocničnej starostlivosti. Stačí, že im niekto ponúkne o tisíc alebo päťtisíc korún viac.
Potom môže nastať situácia, že pre nedostatok týchto lekárov nebudú vedieť nemocnice pokryť svoje operačné programy,“ predpovedá možný vývoj šéf košickej záchrannej služby a bývalý hlavný odborník pre urgentnú medicínu Ladislav Šimák. „Som zaviazaný tomuto ministrovi, že dotiahol do systému peniaze. Teraz sú limitujúcim faktorom ľudia,“ dodáva.
Momentálne je na Slovensku nedostatok odborníkov, ktorí by sa špeciálne venovali urgentnej medicíne. Dve atestácie na tento odbor má približne iba štyridsať lekárov. Prílevom financií do systému záchraniek sa zvýši šanca lepšie zaplatiť medicínsky vzdelaných ľudí z intenzívnej medicíny, ktorí „nemajú možnosť“ prilepšiť si tieňovou zdravotníckou ekonomikou.
Skokový systém zahustenia rýchlej lekárskej pomoci tak prináša ďalšie riziko: „Budeme sa naháňať o minúty, ale v nemocniciach ich nebude mať kto kvalifikovaný prebrať,“ odhaduje L. Šimák.
Dnes chýba na Slovensku päťsto lekárov na pokrytie ambiciózneho plánu rýchlej záchrannej služby. Záchranárov nahradzujú napríklad študenti medicíny. Podľa odhadov noví záchranári, ktorí začali študovať bakalárske a magisterské štúdiá, by mali byť v praxi o tri, štyri roky.
A tak niektorí lekári tvrdia, že výhodnejšie by bolo, aby prišla záchranka o dve minúty neskôr, ale s kvalitným tímom. „Určite v začiatkoch systému budeme zavalení rôznymi vyšetrovaniami a sťažnosťami na postup tímov rýchlej pomoci. No treba to prežiť,“ hovorí hlavný odborník pre urgentnú medicínu Karol Kálig.
Koniec útekov?
Slovenskí záchranári stredoškoláci z rezortu odchádzali. Dôvodom boli finančné prostriedky. Začiatočník mohol aj s nadčasmi zarobiť desať- až dvanásťtisíc korún. V Česku to bolo pätnásť- až osemnásťtisíc českých korún. V Prahe im ešte dokázali vybaviť aj stabilizačný byt. Len z Košíc už odišlo do ČR desať záchranárov. Presuny zaznamenali v Bratislave i Banskej Bystrici.
Platy ľudí v záchrankách by sa mohli vyšplhať nahor. Očakávania rezortu zdravotníctva sú, že lekár by mohol zarábať 40-tisíc a záchranár sa blížiť k tridsiatke tisíc korún. No je to výrazne nadnesené očakávanie. „Ak by to tak skutočne bolo, potom by sme celý paušál museli dať na platy a odvody,“ tvrdí L. Šimák. Peniaze, ktoré záchranky dostanú, však musia stačiť na nákup sanitiek, udržiavanie záložného vozidla, pohonné hmoty aj zdravotnícky materiál. Realisti tak očakávajú, že stredný zdravotný personál by mohol zarábať mierne nad sto korún na hodinu.
Sanitky nestačia.
Zaviesť silnú sieť rýchlej lekárskej pomoci v teréne je argument, ktorý bude dobre použiteľný pred parlamentnými voľbami. Napriek nedoriešenému systému urgentnej starostlivosti ako celku však práve táto prednemocničná starostlivosť získa istú stabilitu. Až do začiatku minulého roku bolo vyše deväťdesiat pohotovostných sanitiek slúžiacich so svojimi tímami na Slovensku v nestabilnej ekonomickej situácii.
Často sa menili podmienky, za ktorých vykonávali svoju činnosť. Napríklad jeden rok dostávali za odjazdený kilometer od zdravotných poisťovní dvanásť korún, ďalší iba sedem. Niektoré zdravotnícke úkony nedostali preplatené. Trebárs ak nevedeli rodné číslo pacienta. A ak bol v bezvedomí, zistiť ho bol skutočne problém. Obe štátne záchranky v Bratislave i Košiciach však v súčasnosti dlhujú už len Sociálnej poisťovni.
Dnes je obdobie napĺňania vízie silnej siete rýchlej zdravotnej služby. K dokonalej urgentnej starostlivosti chýba kompletný systém. Najmä urgentné príjmy v nemocniciach, kam by tímy rýchlej lekárskej pomoci mali doviezť pacienta. Kde by neustále slúžil internista, chirurg, neurológ, anesteziológ. A k dispozícii by mali prístroje potrebné na vyšetrenie, monitory sledujúce pacienta.
„Aj dnes sú v Bratislave prípady, že nemocnice špekulujú. Ak pacient nie je z ich regiónu a vidia, že ešte niekoľko hodín môže žiť a chvíľu ho ešte môžeme voziť, nechcú ho prijať. To všetko v období, keď sa oficiálne rajonizácia skončila,“ hovorí svoje skúsenosti hlavný lekár Záchrannej a dopravnej zdravotnej služby v Bratislave Ján Kovalčík. Dôvodom je to, že nemocnice limitujú zdravotné poisťovne. Rôznymi spôsobmi sa tak bránia prijať pacientov, ktorých nemusia.
Hľadajú lekára.
Aj L. Šimák pridáva skúsenosti: „Niekedy musíme hľadať na oddelení lekára, ktorý by si prebral pacienta. Potom zistia, že im nefunguje cétečko a treba ísť do inej nemocnice. Príjmy sú nelogicky organizované a pacienta treba často prenášať. Niekedy ho nemá kto preniesť, tak opäť volajú nás. Ak ideme v špičkovo vybavenej sanitke, stáva sa, že nemá kto prebrať na podobne špičkovej úrovni prácu, ktorú sme začali.“
Vízia centrálnych urgentných príjmov je, aby dvadsaťštyri hodín boli v každom kraji k dispozícii aspoň tri pracoviská, ktoré by boli schopné diagnostikovať pacientov a poskytnúť im pomoc. Tak, aby do tohto časového limitu boli na cieľovom oddelení, kde majú byť. Prijímali by nielen úrazy, ale aj poruchy obehového systému, mozgové príhody, astmatické záchvaty. Je to systém, pri ktorom nemusia pacienti putovať po oddeleniach.
K. Kálig predpovedá, že aj Slovensko sa vydá cestou silných centier. „Ukazuje sa, že americký model, kde majú záchranári obmedzené kompetencie a náhlia sa do špecializovaných urgentných pracovísk nemocníc, je účinnejší, lacnejší a lepšie trénovateľný ako stredoeurópsky, kde prichádza lekár a začína hneď liečiť na ulici.“ Už nový model dvestopäťdesiatich štyroch sanitiek v pohotovosti predpokladá, že polovica z nich bude bez lekárov, iba s dvoma záchranármi. No tí vždy musia mať možnosť konzultovať svoje postupy s lekárom cez vysielačku.
Podobné systémy silných centrálnych urgentných príjmov nie sú iba v amerických filmoch, ale už aj v Slovinsku, Poľsku, Maďarsku. Na Slovensku bude zatiaľ v každom kraji vybudovaný dispečing integrovaného záchranného systému, platený zo štátnych prostriedkov. Ten by mal koordinovať spoluprácu nielen záchranárov, ale aj hasičov a polície. Bude mať prehľad o jednotlivých posádkach sanitiek a posielať ich k výjazdom. Tam by mali mať prehľad aj o nemocniciach, ktoré nie sú ochotné prevziať urgentné prípady.
Foto – Vlado Benko, Miro Nôta
