Záchrana švajčiarskej banky Credit Suisse, ktorú pred rokom prevzala konkurenčná UBS, priniesla švajčiarskej ekonomike nové riziká.
V správe venovanej tejto alpskej krajine to uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Spojenie oboch veľkých bánk síce zabezpečilo finančnú stabilitu, transakcia ale podľa OECD vyvoláva otázky ohľadom dominantného postavenia UBS na švajčiarskom trhu a potreby silnejšej finančnej regulácie v budúcnosti.
Riziko krachu UBS pre krajinu
Najväčšia banková fúzia od svetovej finančnej krízy, ktorú zorganizoval švajčiarsky štát, aby zabránil krachu Credit Suisse, vytvorila skupinu, ktorej aktíva prevyšujú ekonomický výkon krajiny.
Vplyv Banky UBS, ktorá bola už pred fúziou v globálnom meradle systémovo významnou finančnou inštitúciou, sa po akvizícii Credit Suisse ešte zväčšil. Podľa predpisov spojených s bankami, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli skrachovať, musí UBS teraz spĺňať ešte prísnejšie regulačné požiadavky.
Rada pre finančnú stabilitu podobne vo februári zdôraznila riziko, ktoré by pre Švajčiarsko predstavoval krach UBS. Vyzvala preto vládu v Berne, aby posilnila kontrolu nad bankami. Švajčiarska vláda má v najbližších mesiacoch predložiť návrhy, ako sprísniť reguláciu veľkých bánk, vrátane posilnenia právomocí hlavného orgánu pre dohľad nad finančným sektorom Finma.
Nejasnosti ohľadom konkurencie
OECD tiež vzniesla otázky ohľadom konkurencie, pretože podľa údajov švajčiarskej centrálnej banky má UBS na domácich vkladoch a úveroch po akvizícii svojho konkurenta zhruba 25-percentný podiel. Švajčiarska komisia pre hospodársku súťaž sa vyslovila za hlbšie prešetrenie dominantného postavenia UBS v niektorých častiach trhu, uviedla vo februári agentúra Reuters.
Šéf UBS Sergio Ermotti odmieta kritiku, že jeho banka je príliš veľká. Hovorí, že sa s ňou spája málo rizík a že je diverzifikovanejšia a silnejšia.
Čo sa týka ekonomického rastu krajiny, OECD má za to, že tento rok švajčiarska ekonomika porastie tempom 0,9 percenta. Rast na budúci rok OECD odhaduje na 1,4 percenta. To je však pod dlhodobým priemerom, ktorý predstavuje 1,8 percenta. Vláda vlani v decembri odhadla, že ekonomika tento rok vykáže rast o 1,1 percenta a na budúci rok o 1,7 percenta.