Prvú ranu zasadilo tokijským olympijským hrám už ich preloženie z vlaňajška na tento rok, urobené v rámci boja so šírením nákazy covid-19. Tento rok v marci potom stratu prehĺbilo rozhodnutie usporiadateľov zakázať účasť zahraničným divákom.
Pôvodne sa predpokladalo, že do krajiny zavíta približne milión zahraničných návštevníkov, aby si mohli pozrieť športové výkony olympionikov a nasať jedinečnú atmosféru športového sviatku. Počítalo sa s tým, že počas svojej návštevy každý z hostí minie v prepočte priemerne približne 300 eur len za ubytovanie, jedlo, pitie a dopravu. Takže rozhodnutie nepozvať zahraničných divákov pripravilo japonskú ekonomiku o 300 miliónov eur.
V Tokiu slávnostne otvorili odložené Olympijské hry. Šéf MOV hovorí o momente nádeje
Neskoršie rozhodnutie neumožniť návštevu športovísk ani japonským divákom potom ekonomiku čiastočne zbavilo asi 113 miliónov eur, pretože domáci návštevníci za ubytovanie či nákupy neutrácajú zďaleka toľko ako tí zahraniční.
Štatisticky potom platí, že napríklad konzumácia jedla zahraničného návštevníka v Tokiu navyšuje hrubý domáci produkt Japonska, pretože sa príslušný výdavok počíta ako export z Japonska (do žalúdka cudzinca). Ak však konzumuje Japonec namiesto svojho domova v reštaurácii, z hľadiska vplyvu na HDP sa už nič veľmi nemení. Spotreba ako spotreba. HDP sa počíta ako súčet spotreby, (čistých) exportov, investícií a vládnych výdavkov.
Rozhodnutie neumožniť účasť ani japonským divákom pripravilo japonskú ekonomiku nielen o spomínané peniaze, ale aj o podstatnú časť zo 179 miliónov eur, teda celkovej ceny nevyužitých, vrátených vstupeniek. Len neúčasť priamych divákov, japonských i zahraničných, tak pripravila japonskú ekonomiku o 585 miliónov eur.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
