Zatiaľ čo najmä priemyselné mestá na severe Číny, vrátane Pekingu a Šanghaja, zahalí za zimu niekoľkokrát hustý smog spôsobený najmä spaľovaním lacného uhlia, v Naí Dillí je situácia dramatickejšia. Môže za to najmä nekvalitná lacná nafta.

Tú si vďaka štedrým dotáciám zo strany vlády, ktorá si takýmto spôsobom nakláňa na svoju stranu veľkú voličskú skupinu poľnohospodárov či vodičov nákladiakov, môžu dovoliť aj chudobnejšie vrstvy. Štát vráža do dotácií na naftu ročne až 15 miliárd dolárov.

Osobné vozidlá jazdiace na naftu tvorili takmer polovicu všetkých automobilov predaných v Indii v minulom roku. Pred piatimi rokmi sa ich predávala približne len jedna tretina. Na porovnanie, v Číne je to iba pol percenta nových áut.

Indovia čoraz viac uprednostňujú diesel najmä preto, že na benzín vláda dotácie neposkytuje a ten je takmer o štvrtinu drahší. Nafta stojí v prepočte približne 0,65 eura za liter. Okrem toho majú autá jazdiace na naftu spravidla nižšiu spotrebu.

Vozidlá s naftovým pohonom v Indii produkujú výfukové plyny s desaťnásobne vyšším obsahom karcinogénnych častíc ako benzínové autá. Výsledkom je silné znečistenie vzduchu.

Agentúra Bloomberg pripomína, že V Naí Dillí bol v minulom roku priemerne nameraný dvojnásobne vyšší počet toxických častíc na meter kubický vzduchu ako v Pekingu. To vedie k vážnym ochoreniam dýchacích ciest obyvateľov miest, k rakovine pľúc či infarktom.

Vozidlá v Indii pritom podliehajú emisným normám, tie sú však najmenej deväť rokov za európskymi. A na cestách tie súčasné ostanú, aj keď sa pre výfukové splodiny pri nových automobiloch sprísnia pravidlá.

Podľa údajov Svetovej banky, ktoré cituje Bloomberg, je situácia natoľko vážna, že krajina stráca ročne zhruba 18 miliárd dolárov kvôli skracovaniu dĺžky života produktívneho obyvateľstva v mestách v dôsledku nekvalitného ovzdušia. Tá dosahuje vo viacerých indických mestách najhoršie hodnoty na svete.

V dôsledku toxických častíc v ovzduší umiera v Indii podľa Svetovej banky až 116-tisíc ľudí ročne, väčšinu z toho tvoria práve ľudia v produktívnom veku. Nekvalitné ovzdušie sa v roku 2010 podieľalo v krajine až na 620-tisícoch predčasných úmrtí.

"Nepochybujem o tom, na sto percent, že dieselové výfukové plyny prispievajú k nárastu astmy, ochorení dýchacích ciest a hospitalizáciám," cituje Bloomberg doktora T. K. Joshia, riaditeľa centra pre zdravé pracovné a životné prostredie na Lekárskej univerzite Maulana Azada v Naí Dillí.

Naftové motory produkujú škodliviny v ovzduší s veľkosťou menšou ako 2,5 mikrometra, čo je zhruba jedna dvadsatina až tridsatina hrúbky ľudského vlasu. Prenikajú tak hlboko do pľúc a dostávajú sa do krvného obehu.

V minulom roku bola priemerná koncentrácia častíc veľkých do 2,5 mikrometra v ovzduší 173 mikrogramov na meter kubický, v Pekingu to bolo 89,5 mikrogramu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by ľudia nemali byť vystavení prostrediu s priemernou koncentráciou prevyšujúcou desať mikrogramov.

V Číne, ktorá je na tom lepšie ako India, sa po zhoršujúcej sa smogovej situácii v mestách zdvihla neobvyklá vlna kritiky od občanov i štátnych médií proti vláde. Tá oficiálne znečisteniu vyhlásila vojnu, chce obmedziť spaľovanie uhlia a z ciest dostať staré automobily, ktoré výrazne prekračujú emisné kvóty.

Pred časom dokonca štátna spoločnosť Aviation Industry Corporation of China uviedla, že testuje drony, ktoré sú schopné uniesť až 700 kilogramov chemikálií, ktoré čistia vzduch od smogu.

Zmrazia ho a ten následne padá na zem. Technológiu Čína využíva už v súčasnosti, nové zariadenie unesie až trikrát viac chemikálii a je výrazne lacnejšie na prevádzku a údržbu.