Americká webová stránka WikiLeaks dnes zverejnila 250-tisíc tajných dokumentov ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov. Ide o správy veľvyslanectiev USA vo svete, ktoré poskytujú vnútorný pohľad na súčasné globálne obavy Washingtonu.
Dokumenty zahŕňajú hlásenia z arabských štátov - vrátane správ o saudskoarabskom kráľovi - vyzývajúce USA na útok proti Iránu a ukončenie jeho údajného programu jadrových zbraní. Informovala o tom spravodajská stanica BBC.
Iné obavy sa týkajú bezpečnosti pakistanského jadrového materiálu, ktorý by mohol byť použitý na výrobu atómovej bomby. V správach sa hovorí aj o rozšírenom použití hackerských útokov zo strany čínskej vlády.
Správcovia WikiLeaks pred plánovaným zverejnením oznámili, že webstránka sa dostala pod sústredený útok hackerov, informácie však vyjdú v svetových denníkoch a týždenníkoch ako New York Times, španielsky El País, francúzsky Le Monde, nemecký Spiegel, či britský Guardian.
Denník New York Times uviedol, že podľa dôverných správ ostávajú saudskoarabskí darcovia hlavnými finančnými podporovateľmi militantných skupín ako al-Káida.
Z hlásení tiež vyplýva, že minister obrany Robert Gates je presvedčený o tom, že akýkoľvek vojenský útok na Irán by len oneskoril úsilie Teheránu o získanie jadrovej zbrane o jeden až tri roky.
Irán podľa správ získal sofistikované rakety zo Severnej Kórey schopné zasiahnuť západnú Európu. Spojné štáty sa obávajú, že Teherán ich využíva ako "stavebné kamene" na konštrukciu striel s dlhším doletom, napísal americký denník. Tieto moderné rakety sú pritom údajne omnoho výkonnejšie, než Washington kedykoľvek verejne pripustil, že Irán má vo svojom arzenáli.
Americký Pentagon okamžite odsúdil postup WikiLeaks ako "bezohľadný" a uviedol, že príjme opatrenia na podporu bezpečnosti svojich vojenských webových sietí. "Ministerstvo obrany už podniklo sériu krkov, aby zabránilo objaveniu sa takýchto incidentov v budúcnosti," uviedol hovorca rezortu Bryan Whitman.
Biely dom vyhlásil, že únik diplomatických hlásení môže kompromitovať súkromné diskusie so zahraničnými vládami a opozičnými lídrami, a vystaviť riziku životy menovaných osôb, ktoré žijú "v represívnych režimoch".
Americká vláda kontaktovala vlády vo svete, vrátane Ruska, Európy a Blízkeho východu v snahe zamedziť možným škodám. Podľa informovaných zdrojov dokumenty obsahujú aj obvinenia z korupcie voči zahraničným lídrom a vládam, uviedla tlačová agentúra Reuters.
Podľa zakladateľa Wikileaks Juliana Assangea sa americké úrady obávajú, že budú braté na zodpovednosť.
Z úniku dôverných informácií zatiaľ nebol nikto obvinený. Podozrenie však padá na armádneho spravodajského analytika Bradleyho Manninga, zatknutého v júni v Iraku a obvineného z predchádzajúceho vydania utajovaných dokumentov organizácii Wikileaks.
Foto na titulke - SITA-AP