Rijád sa k autentickosti materiálov doposiaľ nevyjadril, v sobotu ale vyzval občanov, aby „dokumenty, ktoré môžu byť sfalšované“, ďalej nešírili.
Na WikiLeaks sa dokumenty objavili v piatok s vysvetlením, že ide o prvú časť materiálov, ktoré má server k dispozícii. Podľa servera ide o depeše zo saudskoarabských zastupiteľských úradov, z ktorých sa dá vyčítať, aký postoj krajina presadzovala v najrôznejších zahranično-politických otázkach alebo ako sa snažila vo svoj prospech ovplyvniť médiá.
Agentúry AP aj Reuters zdôraznili, že pôvodnosť dokumentov zatiaľ neboli z väčšej časti schopné overiť. Agentúra AP sa konkrétne zmieňuje napríklad o komunikácii Rijádu s ambasádou v Teheráne, kde monarchia vyjadruje záujem na podkopávanie iránskych záujmov a plánuje využiť a podporiť frustráciu niektorých iránskych občanov, ktorí nesúhlasia s iránskym režimom.
Jeden z dokumentov označených ako „prísne tajné“ zasa odhaľuje, že Saudská Arábia bola ochotná zaplatiť Egyptu za prepustenie zvrhnutého prezidenta Husního Mubaraka. Údajne ponúkala desať miliárd dolárov.
Zverejnená korešpondencia ale ukazuje aj nákladný životný štýl vládnucich elít. Ženevská firma prevádzkujúca limuzíny totiž upozorňovala saudské zastúpenie vo Švajčiarsku na nezaplatený účet jednej z príslušných kráľovských rodín. V roku 2009 princezná prejazdila v luxusnom aute v Ženeve viac ako 1,4 milióna dolárov.
WikiLeaks zverejnil depeše 19. júna, teda presne tri roky od chvíle, kedy sa zakladateľ servera Julian Assange začal ukrývať na ekvádorskej ambasáde v Londýne. 43-ročnému Austrálčanovi stále hrozí, že keď ambasádu opustí, Veľká Británia ho vydá Švédsku, kde by ho najskôr čakalo súdne stíhanie kvôli podozreniu zo znásilnenia.
Portál WikiLeaks vznikol v roku 2006. Server sa zvýraznil najmä v roku 2010, kedy uverejnil americké dokumenty, ktoré získal od amerického vojaka Bradleyho Manninga. B. Mannig, ktorý neskôr prejavil prianie žiť ako žena a teraz sa volá Chelsea Manningová, bol odsúdený na trest 35 rokov väzenia.
