Ako ukazujú štatistiky, za posledných dvadsaťpäť rokov vzrástla na Slovensku očakávaná dĺžka života o viac ako päť rokov. Len v roku 2012 sa dostali muži na úroveň priemeru republiky z roku 1994.
V súčasnosti je rozdiel očakávanej dĺžky života medzi pohlaviami 7,4 roka, v dobe revolúcie bol tento rozdiel až 8,6 roka. Muži tak „nežnejšie“ pohlavie pomaly doháňajú, avšak potrvá ešte desaťročia, kým sa tieto hladiny vyrovnajú (ak vôbec).
Z regionálneho pohľadu sa najviac oplatí žiť v Bratislavskom kraji, v ktorom sa ľudia v priemere dožívajú o takmer dva roky viac než je priemer celej krajiny. Štatisticky najhoršie dopadli Banskobystrický a Žilinský kraj, za celoštátnym priemerom však zaostávajú len o šesť mesiacov.
Čo sa týka rozdielu pohlaví, ten je najmenej výrazný taktiež v Bratislavskom kraji (presných 7 rokov), avšak na východnom Slovensku je tento rozdiel na úrovni len trochu vyššej (7,1 roka). Štatisticky najhoršie ja na tom stredné Slovensko, kde sa muži v priemere dožijú o osem rokov menej ako ženy.
Dĺžke života štatisticky pomáha aj vyššie dosiahnuté vzdelanie. Muži s vysokoškolským diplomom sa v priemere dožijú až o takmer sedem a pol roka viac ako tí, ktorí nevychodili strednú školu a o dva roky viac ako tí s maturitou. V prípade žien sú tieto rozdiely menšie, približne tri a pol roka v prípade dosiahnutého základného vzdelania a rok v prípade stredoškolského vzdelania.
Ľudia s vyšším dosiahnutým vzdelaním totiž zarábajú viac. Podľa tradičných vysvetlení si tak môžu dovoliť lepšiu zdravotnú starostlivosť alebo aj kvalitnejšie potraviny, vďaka čomu sa zvyšuje aj dĺžka ich života.
Bohatší a vzdelanejší verzus chudobní a nevzdelaní
„Ľudia s vyšším vzdelaním majú sklon k zdravšiemu životnému štýlu, vyhýbaniu sa nezdravým aktivitám a majú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, keď ju potrebujú,“ cituje denník USA Today Amy Bernstein, vedkyňu amerického Národného centra pre štatistiky zdravia. „Všetky tieto faktory sú spojené s lepším zdravím,“ dodáva.
Ako dôkaz denník uvádza štatistiky fajčiarov. V roku 2010 podľa štúdie Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v roku 2010 fajčilo 31 percent ľudí vo veku od 21 do 64 rokov, ktorí dosiahli najvyššie stredoškolské vzdelanie. V rovnakej vekovej skupine ľudí s minimálne bakalárskym titulom bol tento podiel na úrovni deviatich percent. Podobný výskyt sa týka aj obezity.
Bohatší ľudia si tiež môžu dovoliť bývanie v lepších mestských častiach s kvalitnejším a čistejším životným prostredím, ale napríklad aj s lepšími podmienkami na športové aktivity. Zároveň majú viac peňazí, ktoré môžu minúť na kvalitnejšie potraviny.
Ďalším vysvetlením, ktoré ponúka spoločný výskum Harvard Medical School a Harvard University, je lepší prístup majetnejších ľudí k informáciám o chorobách a novinkách z oblasti medicíny, rovnako aj o škodlivosti niektorých aktivít, ako je fajčenie.
„Informácie ako žiť dlhší a zdravší život sa stávajú prístupnejšími. Technológie nám umožňujú pomôcť napríklad prestať fajčiť alebo nás môžu naviesť na zdravší životný štýl. Do istej miery sme našli úspešné cesty, ako to robiť,“ cituje portál CBC Ellen Meara, jednu z autoriek štúdie. „Avšak všetky tieto informácie sme ponúkli len určitým častiam populácie,“ dodáva.
Zdravie ovplyvňuje príjem
Niektorí vedci tieto vysvetlenia ale nepokladajú za dostatočné. James Smith ešte v roku 1999 publikoval článok Zdravé telá a prázdne peňaženky: Vzájomný vzťah medzi zdravím a ekonomickým statusom.
Podľa jeho záverov „bolo ekonomické postavenie, prístup k lekárskej starostlivosti a nezdravý životný štýl odmietnuté ako nedostatočné vysvetlenie (nádeje na dlhšie dožitie bohatších ľudí)“.
Skúma napríklad teóriu zdôrazňujúcu význam vplyvov počas raného detstva na celkovú dĺžku života. Dochádza k záverom, že príjem domácnosti ovplyvňuje nádej na dožitie len v tomto štádiu. Argument, že bohatí ľudia si zaplatia lepšiu zdravotnú starostlivosť a vďaka tomu žijú dlhšie celkom neplatí, čo bolo dokázané napríklad výskumom ľudí, ktorí vyhrali lotériu.
Najzaujímavejším argumentom J. Smitha je ale obrátená strana mince – teda nie že príjem ovplyvňuje zdravie, ale že zdravie ovplyvňuje príjem. To má byť dôvod, prečo sú zdraví ľudia bohatší – počas produktívneho veku nemajú tak veľké výdaje na zdravotnú starostlivosť a teda môžu šetriť a investovať peniaze do iných aktív, ktoré im v dlhodobom hľadisku prinesú vyššie príjmy.
Nezodpovední muži Zdroj: Buzzfeed
Nezodpovední muži
Jednoznačná odpoveď na otázku, prečo žijú vzdelanejší a bohatší ľudia dlhšie ako chudobnejší a menej vzdelaní, neexistuje a ako bolo spomínané, existuje viacero teórii, ktoré nie sú jednoducho overiteľné.
Prečo ženy žijú dlhšie ako muži je ešte viac zložitejšia. Niektoré portály, ako napríklad Buzzfeed, ponúkajú desiatky jednoznačných „vedeckých“ odpovedí (ako ukazuje obrázok vyššie).
Aj keď majú podobné obrázky pôsobiť vtipne – štatistiky Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) ukazujú, že podiel vonkajších príčin smrti (samovraždy, dopravné a iné nehody) v celkovej populácii mužov bol v roku 2011 na úrovni osem percent, zatiaľ čo u žien len 2,7 percenta.
V prípade populácie mladšej ako 64 rokov (v tomto ukazovateli ide o takzvané predčasné úmrtia) je podiel vonkajších príčin smrti u mužov až 15,8 percenta, zatiaľ čo u žien len 7,7 percenta. Na základe týchto údajov sa dá usúdiť, že muži častejšie riskujú a sú menej zodpovední ako ženy, rovnako tak častejšie zomierajú aj z dôvodu samovrážd.
Ženská imunita starne pomalšie
Vonkajšie príčiny úmrtia však nedokážu vysvetliť tak veľký rozdiel medzi oboma pohlaviami. Zaujímavosťou je, že choroby obehovej sústavy (podľa ÚVZ najčastejšia príčina úmrtia na Slovensku) vo všeobecnosti postihujú mužov o desať rokov skôr ako ženy.
„Na každých tisíc mužov vo veku od 55 do 65 rokov, ktorí majú kardiovaskulárne problémy, pripadá len 25 žien s rovnakým postihnutím,“ cituje portál Newsweek Amy Thompson z British Heart Foundation.
Vysvetlením môže byť lepšia schopnosť ženského tela v spracovávaní inzulínu, ale aj náchylnosť žien k zdravšiemu životnému štýlu – v podieloch fajčiarov, alkoholikov alebo drogovo závislých nad ženami víťazia muži.
Navyše, ženský imunitný systém starne pomalšie ako mužský. K takému záveru dospel výskum japonských vedcov na vzorke 356 zdravých mužov a žien vo veku 20 až 90 rokov, ktorý popisuje portál BBC.
So stúpajúcim vekom klesal podiel bielych krviniek v tele oboch pohlaví, čo bolo očakávané aj na základe iných výskumov. Avšak ukázalo sa, že pokles podielu B-lymfocytov (ktoré ochraňujú pred infekciami) a podielu T-lymfocytov (ktoré pomáhajú pri vylučovaní protilátok) je u mužov výrazne rýchlejší. Ženské telá sa vďaka pomalšie starnúcemu imunitnému systému dokážu lepšie brániť chorobám, čo môže vysvetľovať ich dlhší život.
Na jedno použitie
Vysvetlenie prečo ženy žijú dlhšie z biologického hľadiska ponúkol na portáli Scientific American Thomas Kirkwood, riaditeľ Inštitútu pre starnutie a zdravie patriaceho pod anglickú Newcastle University.
V rámci skupiny cicavcov sa samičky vo všeobecnosti dožívajú dlhšie ako samci, takže podľa T. Kirkwooda je aj rozdiel u ľudí vysvetliteľný z biologického hľadiska. U ľudí, podobne ako u zvierat, je stav tela matky veľmi dôležitý pre reprodukciu. Plod sa vyvíja v matkinej maternici, po narodení sa živí vďaka dojčeniu z jej pŕs.
V prípade, ak by bolo telo matky poškodené, existuje veľká pravdepodobnosť, že bude ohrozená aj jej schopnosť porodiť a správne sa postarať o svojich potomkov. V prípade mužov a samcov na ich zdraví po reprodukčnom akte až tak veľmi nezáleží.
Podľa tejto teórie majú ženy teda prirodzene lepšiu regeneračnú a ochrannú schopnosť už na úrovni jednotlivých buniek a teda aj na úrovni celého tela. Tvrdenie, že ženy sú to „nežnejšie“ pohlavie, tak po zamyslení prestáva dávať zmysel.
